The shadow of your smile

19.

Larín pohľad 

Sedela som v butiku za mohutným dreveným masívnym stolom a rozmýšľala som. Rozmýšľala som nad včerajšou nocou ktorú som strávila s Denisom, bola vášnivá no to čo bolo včera ostalo včerajškom.  Dnes je nový deň a ja sa vraciam domou k Brayanovy. Kika práve vstúpila do kancelárie a ja som si to ani nevšimla. Otočená smerom k oknu hľadiac von som odvrátila zrak a pozrela som sa na ňu "na čo myslíš ?" opýtala sa ma a ja som nevedela čo jej povedať, len som na ňu čumela ako teľa na nové vráta "napísal mi Denis" pristupovala bližšie aby si sadla a pokračovala v konverzácii „čo ti písal?" Opýtala som sa Kiki. Kika sa hrabala v svojej kabelke a niečo hľadala "pýtal sa kedy ideš domou či neostaneš ešte dnes" pozrela som sa na ňu no v podvedomý som si pomyslela že som to dokázala "Kika musím dnes ísť domou veď vieš že už si nemôžem robiť čo sa mi zachce" pozrela sa na mňa a usmiala sa " som rada že to berieš tak zodpovedne" otočila som sa zas smerom k oknu a dívala sa von " čo budeš potom robiť ?" Niečo ťukala do svojho telefónu "neviem asi budem doma oddýchnem si" pozerala som sa von oknom a v hlave som mala len to ako pôjdem domov, ako sa budem dívať na Brayana, bála som sa že niečo zo mňa bude cítiť. "Je už 3 hodín ja asi už idem Lara" pozrela som sa na hodinky na mojej ruke "poď odveziem ťa a tak pôjdem domou" vzala som si veci a kľúče od auta. Vyšli sme von a nasadli do auta.

Denisov pohľad 

Sedel som doma v obývačke a pozeral som netflix. Marcel bol hore v izbe a volal s mamou. Vstal som z gauča a šiel si sadnúť na záhradu. V hlave som mal včerajšok ako nám bolo všetkým super. Zrazu mi cinkla na telefón správa od Kiki " Lara ide už domou" pozeral som sa na telefón a nevedel čo viac na to odpovedať. Zapálil som si cigaretu a potiahol som, než som stačil dym vyfúknuť cinkol mi opäť telefón. Bola to ta baba zo včera ktorú som stretol na zábave " ahoj čo tak sa dnes stretnúť ? Včera si sa už neukázal" vyfúkol som dym . Lara ma toho chlapa a ja tu rozmýšľam či pojebať ďalšie dievča, veď ja s ňou nechodím tak o čo mi kurva ide. Píšem Kike "čo budeš potom robiť ?" Kika mi automaticky odpovedá "neviem asi doma a ty " zamyslel som sa a píšem tomu dievčaťu menom Clára " napíšem ti či mi to dnes vychádza a vybav nejakú čaju pre bratranca" hneď nato píšem Kike " prídem zafajčiť napíšem ti" zahasujem cigaretu a vchádzam do domu. Stojím v hale a kričím na Marcela " niesi hladný ? Čo tak sa ísť najesť do mesta" Marcel schádza dolu schodmy a naťahuje si tričko "hej poďme mám chuť na dobrý kebab" zasmejem sa a idem pomaly  hore schodmi "hodím niečo na seba a môžme ísť" Marcel ma čakal v hale a ja som sa prezliekol. Obaja sme nasadli do auta a šli natankovať na benzínku. Stojím pri aute a tankujem keď zrazu vedľa mňa zastavuje mne známe auto a z auta vystupuje moja Lara. Pozrela dala z oči dole slnečné okuliare a pristupuje bližšie "no to je náhodička" zahlási a obaja sa zasmejeme.  Letmo ju pobozkám na líce a prechádzam k jej autu, kde začína ona tankovať " takže teraz ideš domou? " pozrela sa smerom na zem aby mohla odvrátiť odo mňa zrak "áno idem domou ale ozvem sa, vieš ako sme sa predsa dohodli" odvrátil som teraz zrak ja " hm dobre teda" bol som sklmaný že mi ani trochu neukáže že ma má rada ale to som predsa vedel. Nezáležalo jej na mne ona sa vráti domov a jej život pokračuje Ďalej . Šli sme dnu zaplatiť a ja som jej kúpil energi aj nám. Rozlúčili sme sa pri aute ona nasadla a odfrčala rýchlosťou svetla. Zafučal silno vietor a odvial ju ďaleko odo mňa. Vyšiel som z autom s benzínky a šiel sa najesť s Marcelom no jej vôňu som mal v hlave zapísala sa mi tam bola tam po celý ďeň mam jej vôňu v hlave .

Larín pohľad

Došla som pred byt. Zaparkovala som a vošla do bytu. Otvorila som dvere a vchádzam do bytu kde ma čaká Brayan. Oviala ma vôňa domova ta vôňa bola tak príjemná a ja som bola rada že som doma opäť pri Brayanovy. Vyzula som sa a prešla som do obývačky kde sedel Brayan na gauči, pobozkala som ho a sadla si k nemu "ako si sa mal láska" pýtam sa ho a zároveň ho mojkám " dobre ale chýbala si my" "aj ty si mi strašne chýbal" zasypávam ho bozkmy a som rada že som opäť doma s nim. V hlave som nemala jedinú myšlienku na včerajšok alebo na Denisa. Šla som do Kúpeľne a okúpala sa, dala som ostatne veci prať a šla sa obliesť. Obliekla som si pohodlne pyžamo na doma a šla variť. Po byte rozvoniavalo chutné jedlo a Brayanova káva. Rozprestrela som pekne na stôl a šli sme sa obaja najesť. Prisahám a aj to dodržím akokoľvek  by som mala trpieť neublížim Brayanovy to čo sa deje von ostane vonku a za múry nášho domova sa to nedostane. Je tak krásne milovať a byť milovaný od osoby ktorá za to stojí. Prišla som na to že medzi mnou a Denisom je niečo čo by nevydržalo sme z rozdielnych svetoú tradíci a zvykoú, to čo je pre neho priorita pre mňa nie je a čo je pre mňa normálne zas nie je pre neho. S Brayanom sme sa perfektne najedli a zbytok dňa sme preležali pred televízorom pozerali sme rôzne rozprávky a filmy popri ních sme sa napchávali rôznymy dobrotamy až som nakoniec zaspala v jeho náruči.