The shadow of your smile

7.

Keď som sa vrátila domov, mama s otcom sedeli v obývacej miestnosti "kde si sa vláčila 3 dni Larisa ?" ozval sa ku mne otec a bol rozčúlený. "Prepáčte mi. Bola som si čosi vybaviť ohľadom práce a nemala som vôbec čas sa ozvať" otec sa usmial, aj mama "Vieme. Starká volala, že si s ňou volala. Že si musela odcestovať a vybaviť si niečo" otec mi naznačil nech si k nim prisadnem "prepáčte mi že som jednala tak zhurta. Chcela by som spoznať Brayena. Ak by si mi s ním mohol dohodnúť schôdzku otec" - "jasné Larka nie je problém" obaja rodičia sa usmievali "sme radí že si sa práve takto rozhodla dcerka" dodala mama a bolo vidieť že je šťastná. Otec písal sms Brayenovy. Ten hneď odpovedal a dohodol termín na zajtra v podniku Saint Tropez o 2hej poobede. Ja som súhlasila. "teraz ak dovolíte pôjdem sa vyspať nech vyzerám skvelo. Zajtra ma čaká veľký deň a po tej ceste domov som uplne unavená" rodičia prikyvli na znak súhlasu. Ja som sa pobrala vziať svoje veci z auta a šla do svojej izby. Ešte som stihla otcovi oznámiť aby mi Richard, otcov zamestnanec išiel vyčistit auto. Vošla som do práčovne veci hodila vyprať a šla hore schodmi do svojej izby. Vošla som do svojej izby. Bola krásna a príjemne v nej voňalo, úplne som zabudla že moja izba je tak úžasná. Posadila som sa na posteľ, za ten čas som uplne zabudla, aka je moja posteľ pohodlná a mäkka. Ležala som na posteli a užívala si ten pocit že som doma, v svojom kráľovstve, že tu úplne stačí keď sa zamknem v  izbe a nemusím stále iba utekať. Začal mi pípať telefón. Prišla mi správa od Denisa "čo robíš" - "ležím a ty" -  "tiež. Chýbaš mi. Chcel by som ťa teraz milovať tak aby som ťa cítil celučičkú" nevedela som čo mu mám na to odpísať. Hltala som ho celého. Po tom čo sme sa spolu milovali,  na tom mieste a vonku, som ho nevedela vypustiť z hlavy. Chcela som ho cítiť stále, no nechcela som sa trápiť, a nechcela som trápiť aj jeho tým, že ak niekto zistí že my spolu tak bude zle. Navyše sa teraz musim zamerať na niečo dôležitejšie, a to je svadba. "aj ty my chýbaš Denis" odpísala som mu a hneď sa mi vrátila odozva "Stretneme sa zajtra Lara" - "mám niečo na práci, ale ak skončím, tak by sme mohli ak budeš mať čas" - "budem celý deň čakať " - "idem si pospať tak zatím. Dobrú" - "dobrú noc <3"  vstala som z postele a šla sa rýchlo okúpať. Keď som vyšla z kúpeľne bola som už dosť unavená. Ľahla som si do postele a zaspala som. Ráno ma zobudil budík. Vstala som z postele a odhrnula závesy. Vonku bolo krásne, začínajuce letné počasie. Rýchlo som sa osprchovala a nalíčila. Vybrala som si úzke čierne nohavice a peknu prúžkovanu  modro bielu blúzku. Vlasy som mala rozpustené a vyžehlené. Dala som si jemný červeny lesk na peri, obula si biele lodičky a vyrazila napred domom. Len čo som otvorila dvere a postupovala smerom na chodbu,po celom dome bolo cítiť príjemnú vôňu raňajok a kávy. Zišla som dole "dobre rano mami . Dobré ráno tatí" obaja sedeli a raňajkovali "poď sa naraňajkuj Laruš" prisadla som si k stolu mama mi urobila kávu zo stroja a ja som zatim raňajkovala pečivo,zeleninu a mäsové výrobky  "Lara nezabudla si hadam že dnes sa máš stretnúť v Saint Tropez s Brayanom" povedal otec a ja som prikývla a odpovedala "neboj nezabudla som len sa musim prv zastaviť v práci" otec sa usmial a viac nehovoril vzala som si kávu a vošla von na terasu. Vytiahla som si cigaretu a zapálila si. Niekto mi volal, pozrela som sa na displej a zistila som že to je Denis zdvihla som mu "Dobré ráno zlatíčko" - "dobré ránko" - "no čo budeš robiť ? ja pojdem do mesta s Marcusom a potom pojdem domov asi. Budem čakať ako ti to vyjde" - "ja idem niečo vybavovať neskor sa ozvem, inak nevieš či Kika šla do práce ?" - "tuším šla do butiku Marcus ju niesol, potom spomínal že bude v kaderníctve lebo po ňu pôjde" - "aha. Fajn" - "vy sa spolu nebavíte že Lara" - "ja sa jej ozvem len teraz nemam čas. Musím končiť tak zatim pa" - "no dobre pa" odniesla som kávu do kuchyne, vzala kabelku a vyšla smerom k autu. Mama s otcom sa pripojili a nasadali práve do otcovho auta "kam dnes idete ?" ozvala som sa k ním, otec mi odpovedal cez stiahnute okno "veď predsa do prace (smiech) " - "vidíme sa večer teda"  zakívala som im.  Nasadla do svojho auta a odišla smerom k môjmu butiku. Keď už som bola pred butikom odparkovala som auto a vošla dnu. Hemžilo sa to tam zákazníkmi a ja som mala dobrý pocit že biznis ide. Vošla som do kancelárskych priestorov a zbadala Kristínu "Lara môžeme sa porozprávať " Nič. ani slovo som neodpovedala a čakala som čo bude ďalej pokračovať "Lara ja som nechcela je mi to ľúto vážne" nedalo mi to a už som sa ozvala " Kika Jebe ti ? poslední čas sa správaš ako úúúplna piča. Každému sa hneď spovedáš zo všetkým vôbec sa ti neda už veriť" - " to nemyslíš vážne...bolo mi z toho zle. Bolo to na mňa už veľa. Trapilo ma to a ty si si s toho nerobila nič a šla si si užívať. Ešte si mi aj klamala" vybuchla som smiechom "Kika som dospelá viem čo robím. Vediem toto všetko bez kohokoľvek pomoci už nejaký ten rok. Keď sa dokážem postarať o toto postarám sa aj sama o seba" Kika iba mlčki stala a nepovedala už ani slovo ja som sa otočila a išla preč. Sadla som do auta a po zbytok mojho času som sa iba vozila. Volal mi otec "haloo" - "ahoj Lari nezabudla si na tu stretávku ?" - "a do riti otec meškám už 15 minút, rýchlo tam idem" zložila som telefón a rýchlo vyštartovala. Dorazila som na parkovisko vypla motor a snažila sa vystúpiť. Rýchlosťou svetla zaparkovalo predo mnou krásne čierne športové Porsche zo značkou Russou. Zľakla som sa a preto som sa rozutekala do  reštaurácie hneď za ním. Vošiel dnu a na  recepcií povedal meno Russou pokračoval smerom za stôl a ja som ho pomaličky nasledovala, sadol si a ja som podišla k stolu "ahoj ja som Larisa Robinson" - "Ahoj. Brayan Russou. Prisadni si prosím ťa" - " prepáč že som meškala" - "to je v poriadku aj ja som meškal" zasmial sa a ja som bola celkom rada že ho môžem spoznať "Dáme si obed ?" - "dám si rada" prišiel k nám čašník a pýtal sa čo si dáme. My sme sa pozreli do menú a ja som si vybrala "dám si grilovani encian na brusnicovej omáčke " Brayan sa na mňa usmial "dám si to isté a na pitie nám môžete doniesť... " - "pepsi" - "takže 2 krát Encian a 2 krát pepsi" čašník odišiel a Braya spustil "meškáš často Lara ?" zasmial sa a ja som si nemohla odpustiť sa smiať tiež "nie nemeškám často len občas sa mi stane že meškám" - "to sa stáva" čašník nam doniesol obed. Najedli sme sa a naša konverzácia pokračovala od biznisu až po život. Zistila som že toho máme veľa spoločného Brayan vyrástol v zahraničí. Zaujíma sa o biznis ma rád zeleninu a ovocie nenávidí ryby ako ja a zbožňuje cestovanie takisto miluje futbal rovnaku hudbu ako ja a modu. Boli sme sa po obede prejsť čo ma úplne vyčerpalo a zároveň zamestnalo. Denis mi pár krát písal správy no ja som mu neodpovedala. Došla som vyčerpaná domov, otec a mama neboli doma zrejme niekde išli spolu. Vyšla som hore do svojej izby, dala si kúpeľ, prezliekla sa do pyžama a ľahla na postel. V hlave som mala kolotoč myšlienok a tak som zaspala.