16.

16 2 0
                                        




Larin Pohľad





Odišli sme od Denisa a Marcela. Išli sme zas záhradou pri lese. Pozrela som sa na Kiku, ktorá ma chytila za ruku a začala rozprávať "Lara čo sa to deje ?" zastavili sme. Chytila som ju obidvoma rukami za ruku "neviem... mam s toho čudní pocit no zároveň by som s nim chcela byť stále" - "Lara neblázni... nesmieme už ísť von" pokračovali sme smerom k domu "Kika môžeme chodiť von ale musí to byť neviazane... Chápeš... iba sex" - "Lara a čo keď to niekto na nás povie von" - "tak budeme musieť všetko zahrať tak aby sa to nikto nedozvedel" - "Lara ....alee..." - "buď ticho Kika a poď už nech sa vyspíme" vošli sme do domu a namierili sme si to rovno do izby. Prezliekli sme sa a ľahli si do postele. Denis mi písal pár sprav na druhý FB ale nevenovala som tomu veľkú pozornosť. Písal niečo v tom zmysle, že chce aby sa to opakovalo a, že je so mnou a takéto veci. Dala som Kike jej tablet a odhlásila sa z FB. Otočila som sa a zaspala som. Snívalo sa mi nadránom o tom, že mi Denis vyznáva lásku a ja som utiekla. Snívali sa mi všetky tie staré spomienky a môj tep sa zrýchlil, Nadýchla som sa a zastavil sa mi dych. Bol to neprestajní kolotoč ktorí bol nekoneční. Po asi 2 minútach som sa zhlboka nadýchla a zobudila sa. Posadila som sa na posteli a Kika sedela a ruku mala na mojom chrbte bola vystrašená no zvyknutá občas sa mi to deje a neviem prečo. Vstala som z postele a šla sa napiť Kika pokračovala za mnou. Nešli sme už spať. Sedeli sme v kuchyni a rozprávali sa o práci a ciganoch a o rodinách.








Denisov Pohľad








Vstal som lebo sa mi snívali čudne sni. Zišiel som schodmi dole do kuchyne a napil sa vody. Sadol som si v obývačke do kresla, rukami som si chytil hlavu a snažil sa spomenúť čo sa mi snívalo. V hlave som mal kolobeh myšlienok, rozmýšľal som čo vlastne chcem. Sedel som tam sám a pri nohách som mal roztrúsene srdcia toľkých ľudí. Nemohol som byť so svojou dcérkou a nemohol som byť ani s ženou ktorú mám rád. Bol som bez nich. Bez svojej rodiny. Bez mojich milovaných a najmilších. V hlave som mal výbuch a moje srdce pukalo na márne kúsky. Čo mám robiť ?. Pýtal som sa sám seba neustále a nevedel som nájsť tú správnu odpoveď. Sedel som tam sám a sám som niesol svoj kríž. Nevedel som kde mám svoj domov. Utekal som z miesta na miesto a snažil sa nájsť niečo čo mi vynahradí to všetko čo som stratil. Mohol som mať veľký dom, drahé auta, dahé značkové oblečenie, zlato a plný bankový účet no cítil som sa tak chudobný opustený a sám. Kamaráti mi nenahradili to čo som stratil. Vstal som z kresla a šiel na terasu fajčiť. Zapálil som si cigaretu. Potiahol som a pomaly vypustil dym. Dym sa rýchlo rozplynul do prázdna a ticha. Pozrel som sa do telefónu. Lara mi od včera odpísala až teraz, že ide do práce a pôjde domov. Odpísal som jej, že dobre. V hlave mi preblesklo, čo urobím keď ju uvidím niekde aj s jej mužom. Nebol som a nie som na to pripravení, no nechcem ju stratiť. Rozumiem si s ňou. Môžem jej toho toľko povedať a aj ona mne. Bola mi a je mi veľmi blízkou osobou. Mal som toľko myšlienok v hlave, bolo mi zo všetkého zle.








Larin Pohľad








Sedela som v aute šla som už domov z práce. V hlave som mala Denisa, rozmýšľala som nad tým či to robím správne. Došla som pred byt, zaparkovala som a vyšla hore do nášho apartmánu. Zastala som pred vchodovými dverami, moja tvár stuhla. Vedela som, že keď prekročím prah tohto bytu budem úplne iný človek. Zhlboka som sa nadýchla otvorila som dvere a prekročila prah bytu. Z kúpeľne sa ozval Brayen "Láska si doma ?" vyzula som sa "áno... čo robíš" šla som smerom k šatníku zhodila veci a vošla do kúpeľne. Brayen tam stál a vykladal hygienické potreby, ktoré kúpil po ceste domov. Vyzliekla som sa a Brayen sa na mňa pozrel "Lara prečo máš takú modrinu na stehne ?" opýtal sa ma a ja som ostala zarazená "buchla som sa" zadíval sa na mňa akoby mi neveril "Lara čo sa stalo " povedala som prvé čo ma napadlo "s Kikou sme popili trochu vína a napadlo nás, že sa pôjdeme bicyklovať " zadíval sa na mňa svojimi očami "a ďalej ?" zasmiala som sa "pustili sme sa dole kopcom a spadli sme " zasmial sa "a to vás aj videl niekto ?"zasmiala som sa "nie bola tma chvalabohu" usmial sa na mňa a podišiel ma pobozkať "Nabudúce už nerob blbosti" vošla som do sprchového kútu a okúpala sa. Ako mi príjemný teplý prúd stekal po tele ja som rozmýšľala nad svojim životom. Musela som mať všetko premyslene. Kto som, aká som, aká budem, kým budem, čo chcem, a čo si môžem dovoliť, čo budem robiť, a ako to urobím. Vyšla som zo sprchového a osušila sa. Obliekla si pyžamo a sadla si do obývačky. V hlave som už mala všetko premyslene čakala som a predvídala som mnoho veci. Písala som s Kikou. Kika mi písala, že Denis sa chce ešte raz stretnúť predtým než odíde preč. Odpovedala som "dobre, nech počká ešte dva týždne a môžeme sa stretnúť" Kika odpísala, že všetko vybavila. Vymazala som správy. V ten večer som vedela, že sa všetko zmenilo. Usmiala som sa na Brayana a ten mi ukázal nech si prisadnem k nemu bližšie. Podišla som bližšie a on si ma pritisol k sebe. Sedeli sme tam spolu v objati a pozerali telku. Potom sme odišli do spálne. Užili sme si spolu noc a zaspali v objatí. Zaspávala som s pocitom, že ja budem vládnuť svetu.








Ak neveríte nechajte sa prekvapiť !!!

Ešte len sa to začalo.

The shadow of your smileTempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang