The shadow of your smile

O 3 mesiace

Larin pohľad

Už vyše týždňa sme pripravovali zásnuby s Brayanom, a dnes nastal ten veľký deň keď sa zasnúbime. Sedela som v meste na terase s mojou budúcou svokrou Dianou a pili sme kávu "Lara, tie šaty ti pristanú. Budu sa páčiť aj Brayenovy" - " To som rada mama" z jeho mamkou som si veľmi dobre rozumela. Jeho otec je tiež veľmi fajn síce sme sa spolu ešte poriadne nerozprávali lebo stále pracuje ale už s tých pár slov bolo vidieť, že je v pohode. Jeho mladší brat je super a dobre si rozumieme je ešte trochu decký ale ja sa rada bavím s deťmi (smiech). V Kaviarni sme zaplatili a odišli sme do môjho salónu. Kika nás už tam čakala. Babi nás nalíčili a urobili vlasy. Dokonale nás pripravili na podvečer. Volala mi mama "Lara zákusky som práve doniesla Brayen volal, že nestíha ísť po prstienok vraj má ísť poňho Diana." - " dobre oni sa išli spolu všetci strihať ? " - " Áno a ešte musíš ísť po Dominiku a Paľa lebo nie je voľní ani jeden taxi a Richard nemôže" - "dobre mama idem volať Paľovi a prídeme" - "bozkávam" - "aj ja" no zbohom je to strašný zhon , už od rána od 5 sme hore a všetko vybavujeme. Veľmi sa teším, že otec dovolil aj dedko aby prišli Paľo aj Dominika, dokonca volali aj tetu no tá radšej ostala doma s malým kvôli tej ceste. Dnes je skvelý deň, zasnúbim sa s mužom ktorého milujem a on miluje mňa. Som nesmierne rada, že všetko dopadlo tak skvelo

Denisov pohľad

Bol som asi 3 mesiace v Anglicku aj vo Francúzsku. Zdá sa, že som zabudol na Larisu. S Marcelom sme včera dorazili na Slovensko. Mal som síce spomienky keď som prechádzal okolo miest kde sme spolu boli. Prechádzal som sa po meste s Marcelom a stretol som Marcusa. Markus vychádzal z predajne aj s oblekom "čau bráško" zastavil sa pri nás a podal mi ruku "čau čo jak " - "dobre ... pecka ty ? Kedy si prišiel čo si nevolal? " - "včera sme došli s bratrancom to je Marcel... čo kde ideš s tým oblekom" - "čau ja som Markus " podal Marcelovi ruku a zoznámili sa "idem na zásnuby s Kikou" - "ta kto ma zásnuby ?" - "trikrát hádaj" - "čo si takže tak hej ? " Markus nevedel čo viac povedať a ja som sa zasmial "čo budeš robiť večer ? " - "neviem prečo ?" - "ta jak dôjdem zo zásnub sme mohli dať fľašu, alebo ísť von kus, vieš jak to medzi gadžami" s Marcelom sme sa na seba kukli a vybuchli sme smiechom " Miste (dobre) potom volaj ťa zachránim" - "prvá pomoc k službám" vybuchli sme smiechom " idem už " - "dobre aj my ideme tak čau zatim" potriasli sme si všetci rukou a išli každý svojou cestou. Bol som nastatí, že som sa to takto dozvedel a, že som prišiel práve taký čas na Slovensko. S Marcelom sme sa prechádzali po meste a hľadali nejaké čajky. Žiadne neboli tak sme šli domov.

Larin pohľad

Bol už podvečer ja som sedela v izbe s Kristínou a nevedela som čo zo sebou. Mala som na sebe krásne polo krátke červené šaty podľa zvykov Brayenovej rodiny na, ktoré som sa dlho pripravovala. Na vešiaku v izbe mi viseli polo krátke krásne biele šaty, ktoré si mam prezliecť potom, ako prejdeme rituálom prstienkov a nasadením prstienkov. S Kikou sme fajčili jednu za druhou, izba bola pohltená dymom a my sme tam iba tak sedeli a čakali pokým dorazí Brayen aj s rodičmi a začnú zásnuby. Markus bol dole s mojim Otcom a pomáhal mu pripravovať všetko podľa zvykov. Môj dedo je pôvodom z Bosny ale presťahoval sa na Slovensko a ostal Slovák, no a Brayenov starí otec aj stará mama pochádzajú z Bosny. Jeho starí otec a môj dedko spolu vyrastali v jednom meste a bývali na rovnakej ulici sú akási vzdialená rodina a najlepší kamaráti. Zdola sa ozývali balkánske piesne ja som sa pozrela na Kiku a ona na mňa. Vybuchli sme smiechom. Starí otec spieval a otec s Markusom sa k nemu pridali. Počuli sme, ako počuť auta trúbiť. Utekali sme s Kikou k oknu. Boli tu. K nám do dvora na príjazdovú cestu vchádzali samé drahé auta a ľudia spievali rovnakú pieseň. Brayen vystúpil z auta zo svojimi rodičmi a bratom. Všetci od nás ich začali vítať. Všetci vyberali z áut kvety a akési tácky s rôznymi pochutinami. S Kikou sme ticho sledovali cez okno pomedzi závesy čo sa to deje "Lara šak ty máš cigánske zásnuby bez cigána" vybuchla som smiechom "čo si vy tak máte ?" - "jasné to iste, aj s tými šatami, aj s hudbou, aj s tým jedlom" zarazilo ma to " nie ste náhodou cigáni ? " - "Kika neblázni" - "Keby si tak vedela, že naozaj ste cigáni v pohode si mohla byť s cigánom" - "Načo teraz narážaš?" pozrela som rozčúlene na Kristínu "na nič len som tak rozmýšľala" - "zrazu ty rozmýšľaš do piči s tebou" - "kľud čaje" - "neviem sa ukľudniť pozri sa koľko ľudí tu je a už vchádzajú do domu" - "už za chvíľu po nás prídu" Paľo zaklopal na dvere "Ďalej" - "poď Lara rituál začína... chyť sa ma" chytila som sa Paľa a Kika mi zaviazala oči červenou šatkou. Kvôli nejakým blbým zvykom si tu ničím make up. Chytila som sa aj Kiki, ako sme schádzali dole Paľo mi vraví, že Brayen ma vraj tiež zaviazane oči šatkou. Nevidela som nič, okolo mňa hrala príjemná hudba a Kika mi šepká, že všetci to kameruju a je tu aj kameraman. Zastali sme a naši starí otcovia začali spievať. Hlava sa mi točila a ja som nevedela či sa môžem pohnúť alebo nie. Niekto ma chytil a dal pokyn nech sa začnem točiť. A tak som sa točila a točil sa aj Brayen, až sme sa netočili spolu. Zrazu naši krstní rodičia nás zastavili a hudba sa vypla. Začali rozprávať kvôli čomu je tento rituál a o tom aký sme. Zložili nám obom šatky. Brayen sa na mňa usmieval a ja na neho, bola som veľmi šťastná . Krstný rodičia držali škatuľky jednu podali mne a druhu Brayenovy. Ako prvý otvoril škatuľku Brayen, Bol v nej nádherný zlatý prsteň, bol veľkí a nádherný. Nasadil mi prsteň na ruku a pobozkal ma na čelo "milujem ťa" potom som otvorila škatuľku ja bola v nej krásny pánsky pečatný prsteň s našimi iniciálami. Nasadila som mu prsteň na prst a pobozkala som ho na čelo "milujem ťa" potom nám dali naše červené šatky. Brayen mi prisponkoval šatku aj zo svojou mamou na hlavu bolo to na znak toho, že som jeho budúca manželka a nová budúca nevesta. Ja som držala šatku, otec so mnou priviazal šatku Brayanovy o nohu. To bolo na znak toho, že je môj nastávajúci a nemôže mi utiecť. Podali sme si ešte dary, ktoré sme pre seba vybrali, boli to zlate retiazky, náramky, náušnice a prstene. Všetko šlo tak, ako malo potom sme si spolu zatancovali a ja som sa odišla prezliecť. Išli sme hore Ja, Kika, Dominika, Paľo a Markus. Vošli sme do mojej izby. Z mojej izby sa dá vojsť do mojej obývačky do ktorej som úplne málo chodila. Sadli sme si tam a Paľo spustil "som milo prekvapený Lara, že si neostala s Denisom" zaklincoval to zase, ako vždy. Na Denisa som už dávno zabudla a tým, ako mi ho pripomínali mi vracali spomienky "Paľo ty si vedel, že má dieťa aj ty Dominika, že" Obaja sa na seba pozreli "to dieťa ma s mojou sesternicou... ale ja sa s ňou vôbec nebavím nič o nej neviem už dlho" - "a to ste mi to nikto nemohli povedať ?" - "vravel mi, že s ňou nie je aj Dominike tak povedal" - "tak asi s ňou bol a aj je" otočila som sa a postavila sa k oknu, zapálila som si potiahla a pomaly vypustila dym. Markusovi niekto volal. Zdvihol to zapol kameru a namieril to na mňa. Ozval sa mi povedomý hlas. Bol to Denis. Ako som počula jeho hlas rozbúchalo sa mi srdce "Gratulujem Larisa Robinson" neozvala som sa, uhasila som cigaretu a odišla sa prezliecť. Všetko bolo fajn, ľudia sa bavili mi sme sa bavili, čo to sme aj popili prešlo niekoľko hodín a ja som bola kľudná a šťastná. Bum, a teraz to prišlo Brayen s niekým vkuse volal. Išla som za ním " čo sa deje ?" - "Lara musím odísť do firmy" - "jebe ti teraz ?" - "je to súrne"- "tak nech ide tvoj otec" - "on predsa nemá na starosti túto pobočku. Lara prestaň už byť, ako dieťa" - "fajn keď už máš tento deň na háku tak choď a pojeb sa tam" - "tebe už jebe načisto prestaň žiarliť " - "daj mi pokoj odíď " chytil ma za zápästie "ukľudni sa do piči už toho mám dosť robíš zo mňa malého chlapca alebo čo" - "pusti ma ... vypadni " Brayen sa otočil, vzal si sako a odišiel. Ja som ostala stáť na chodbe a plakala som. Kika s Marcusom odišli ešte pred hádkou s Brayenom. Stála som tam sama bola som veľmi nervózna. Síce som bola šťastná a mala muža ktorí ma miloval, no stratila som všetko to pekné to bláznivé. Už som si nemohla odísť len tak von a byť celý deň niekde, už som nemohla sa ísť len tak voziť, už som nemohla mať žiadnu tajnosť. Boli sme už dvaja. Úplne som zabudla na svoje miesto kde som bola tak rada. Zabudla som na ten výhľad, na krásu , na ten modrý potok a nádherne srnky. Zhodila som lodičky obula som si papuče a cez zadný vchod utekala pešo smerom k môjmu miestu. Vonku bola tma a ja som, ako blázon utekala cez les po ceste, ktorá neexistuje na svoje miesto. Slzy mi tiekli po lícach a ja som si ich utierala a bežala. Došla som na svoje miesto. Stálo tam auto. Chcela som sa otočiť a odísť no potom som si to všimla. To auto som dobre poznala bolo Denisovo došla som bližšie aby som sa pozrela čo tam robí. Netušila som, že je doma. Sedel na tráve opretý o auto a bol úplne sám. V tom šere od svetiel auta a tmy som si všimla, že mu tiekla po líci slza. Podišla som potichu bližšie a chcela tam len ticho stáť bez slov. Trápil sa on trápila som sa ja. Otočil sa a zľakol sa. Jemným hláskom sa ozval "ahoj prisadneš si ?" prisadla som si a oprela sa o auto. Ticho ma bez slova ponúkol cigaretou zapálila som si a ticho sme tam sedeli nikto sa neozval po pol hodine mi to nedalo "hneváš sa " -" nie " - "prečo si to spravil"- "musel som... Máš muža.... Pekný výhľad ne" - "nemusel si... pekný.... Už mi neodchádzaj zo života" - "sľubujem, že už nikdy neodídem" sedeli sme tam len tak ticho Denis mi chytil ruku pohladil mi ju a držal mi ju, opreli sme sa o seba a sedeli tam. Nikto ma nehľadal, nehľadal ma Brayen, svokrovci rodičia, vôbec nikto. Všetci boli doma u mojich rodičov a zabávali sa. a ja som sedela s Denisom na našom mieste potichu až do rána. Potom sme sa postavili a Denis ma zviezol ku Kike.Vošla som k nej do záhrady sadla si na terasu a čakala pokým sa zobudia. Sedela som tam sama v altánku. Ničomu som nechápala. Nevedela som čo robím a prečo to robím. Už som ani nevedela kto som. Už dávno som nebola ta mladá Lara, bohatá baba s mafiánskej rodini. Už som nebola nesmrteľná. Už som si uvedomovala, že som stratila dávno všetku tu nadpozemskú silu. Bola som obyčajne dievča, ktoré sa sklamalo na vlastných zásnubách a sedelo na jej mieste v lese s chlapcom ktorého si nemohla vziať.