Nasledujúci týždeň si Rebeka s Veronikou užívali voľno naplno. Chodili jazdiť, kúpať sa, aj keď voda bola ešte ľadová, opaľovali sa pred domom, hrali bedminton, išli do kina a objavovali ďalšie pekné kaviarne v Bratislave. Cvičenia mali začať až ďalší týždeň, a tak využívali poloprázdny dom a kopu voľného času.
Rebeka sa po dlhom čase naozaj uvoľnila, nič neriešila a iba sa zabávala. Žiadne pretvarovania, klamstvá, rozchodové drámy s Tomášom a žiadne Matúšove tajomstvá. Hlavne vďaka tomu, že práve týchto dvoch za celý týždeň ani nevidela. Tomáš odišiel v nedeľu večer do Trenčína, kde začínal v novej práci. Matúš odišiel už skôr, ale Rebeka nevedela kam. Jediné, čo vedela, bolo to, čo jej povedal profesor. Matúš vraj potreboval byť sám. Dievčina netušila, kam mohol ísť. Rýchlo vypustila úvahy z hlavy, pretože vždy keď začala nad Matúšom premýšľať, spomenula si, ako sa k nej v herni naklonil. Ako zacítila jeho vôňu. Nie, nebude o tom premýšľať, len nedávno sa predsa rozišla s Tomášom. Nebolo to správne.
„Už ste počuli novinku?" spýtal sa David.
Zvalil sa k Rebeke a Veronike na deku, na ktorej si pred domom čítali a opaľovali sa. Bol piatok poobede, posledný deň školského roka, v ten večer sa mal dom pomaly napĺňať a v sobotu mala byť uvítacia večera.
„Akú?" opýtala sa Veronika a odtisla lakťom Davida na trávu, aby mala viac miesta.
„V nedeľu doobeda bude porada. A profesor zmenil pravidlá. Najnovšie sa porady môžu zúčastniť nadaní, ktorí dovŕšili osemnásť rokov. Ak teda chcú."
„Čože?"
Veronika zareagovala presne tak, ako si Rebeka predstavovala. Odrazu stála na nohách a hľadela na Davida, ktorý to využil a uvelebil sa na jej mieste.
„Naozaj, práve mi to povedal profesor, zastavil sa tu na obed."
„Nie je to jeden z tvojich ďalších žartov?"
„Nie je," povedala Rebeka, „profesor mi to v nedeľu spomínal. Že to možno spraví. Nechcela som ti dávať falošné nádeje."
„Nerob z komára somára, Veronika," povedal David zívajúc a naťahujúc sa na slnku. „Aj tak máš na jeseň dvadsaťjeden, o chvíľu by si mohla chodiť na porady tak či tak. Okrem toho, často tam je nuda."
„Teraz asi ťažko. Chcem vedieť, čo ten šialenec Paľo plánuje."
Veronika si znovu ľahla a vytlačila Davida z deky.
„To by chceli vedieť všetci. Ale zdá sa, že ho naši nadaní nevedia ani vypátrať," povedal David a povzdychol si. Uskromnil sa posediačky na kraji deky. „Ďalšia novinka, dnes príde tá nová nadaná. Volá sa Simona a je z nejakej dedinky neďaleko Trenčína. Dovezie ju Tomáš. Od neho mám informácie, cez týždeň sa s ňou stretol."
„Super, posledné roky sú v prevahe nadané dievčatá a nie chalani," prehodila s úškrnom Veronika.
„Mne to vôbec nevadí," prehodil David nevinne.
„Nie si náhodou už zaľúbený až po uši do jednej? Nepotrebuješ ďalšie, nie?"
„Lucka sa neozýva. Jej mamina je na tom vraj veľmi zle. Možno ani cez víkend nepríde."
David sa už pred dievčatami ani nesnažil zakrývať jeho záujem o Lucku. Rebeka s pobavením počúvala ich doťahovanie a hľadela smerom do lesa. Odrazu si všimla na príjazdovej ceste známe čierne auto. Matúš sa vrátil. Nevedno odkiaľ.
„Som zvedavá, aké dvojice na cvičenie vytvorí Monika tento rok. Tomáš a Maťo už skončili, ostáva nás iba..." Veronika chvíľu v duchu počítala, „myslím, že desať alebo jedenásť. Neviem, čo Matúš."
