Máj prebehol nečakane rýchlo. Počasie sa konečne umúdrilo a Rebeka trávila poobedia vonku na záhrade obklopená množstvom zošitov a učebníc. Popri strese z blížiacich sa maturít a prijímacích skúšok na vysoké školy niekedy aj zabudla, čo sa deje vo svete nadaných. Konečne si na chvíľu pripadala obyčajná, pretože presne ako všetci jej spolužiaci bola zahrabaná v učení a vonkajší svet prestával na moment existovať. Rebeka však vedela, že si ju počká.
Kým sa dievčina učila, nadaní nezaháľali. Hoci sa k nej dostávali informácie len útržkovito, lebo profesor stále nerád zapájal mladých do čohokoľvek okrem cvičení, niečo sa k nej predsa len dostalo. Keďže Tomáš bol vyťažený učením na štátnice ešte viac ako Rebeka, nebol tým najlepším informátorom. Ich telefonáty boli strohé, pretože obaja boli mysľou niekde inde. Tomáš sa len vždy presvedčil, že nechodí nikam potme sama a čas trávi doma. Rebeka vždy iba prevrátila očami, ale keďže aj tak mala čo robiť, nebol taký problém splniť Tomášove prianie.
Najčastejšie telefonovala s Veronikou. Ona rada strkala nos aj tam, kde nebol vítaný, preto mala vždy nejaké čerstvé novinky o tom, čo sa deje v profesorovom dome. Bohužiaľ, prechádzalo to cez jej filter, ktorým určovala, ktoré informácie budú podstatné pre Rebeku. A tak namiesto toho, aby vedela, či sa dopátrali k nejakému nadanému, ktorý spolupracoval s Paľom sa dozvedela, že David s Maťom pripálili obed, keď musela ísť Agáta preč a že Emily s Luciou sa pohádali. V inej situácii by bola zvedavá na všetky novinky, teraz však bola najviac zvedavá na to, či sa nadaným podarilo vypátrať Paľovu skupinku a či vypátrali Matúšovho otca. Na to sa však Veroniky nemohla spýtať, o Matúšovom otcovi, ktorý mal byť údajne nadaný vedelo iba pár ľudí, ktorých profesor požiadal, aby si to nechali pre seba. Rebeka sa na to nechcela pýtať ani Tomáša. Niekoľkokrát váhala, či nezavolá Matúšovi a nespýta sa ho, ako sa má a čo je nové, vždy však nápad zavrhla. Spomenula si, ako zareagoval, keď sa ho opýtala, či sa chce s otcom stretnúť. Napriek tomu popri učení myslela práve na to, či Matúšovho otca našli a či sa ho Matúš odhodlal kontaktovať.
„Zvládli sme to! Zvládli!" švitorila Vanesa pri stole v bare.
Bol piatok večer po skončení maturitného týždňa a podnik bol preplnený. Kam sa Rebeka obzrela, videla známe tváre zo školy. Všetci oslavovali úspešné ukončenie strednej školy. Aj dievčina oslavovala, ale hlavne to, že už medzi týmito ľuďmi ďalej nemusí nič predstierať a nemusí neustále klamať. Vedela, že na vysokej škole to začne odznova, ale aspoň nebude mať povinné cvičenia. Jej trápenie s Filipom bolo ukončené.
„Tá angličtina bola strašne ťažká," sťažovala si Majka, spolužiačka z vedľajšej triedy, ktorá sedela vedľa Rebeky.
„Nie, nie, už žiadne reči o maturitách. Prosím!" zakričalo na ňu iné dievča, ktoré sedelo oproti. Rebeka vedela, že chodí s Majkou do triedy, ale meno si nevedela vybaviť.
„Čo idete robiť toto leto?" vyzvedala Vanesa od všetkých pri stole.
Rebeka sa príliš nezapájala do konverzácie, lebo by si musela znovu vymýšľať. Spomenula si na podobný večer v bare v Bratislave, kde ju prvý týždeň vzali nadaní. Ten večer skončil fiaskom, keďže sa jej nechtiac podarilo ovládnuť niekoľkých ľudí v bare a Tomáš ju musel odviezť späť. Pamätala si, ako veľmi sa zľakla a vôbec nedokázala rozlíšiť, kedy použila schopnosti a kedy nie. Toto už mala takmer stopercentne pod kontrolou. Napriek tomu, ako katastrofálne ten večer v bare skončil, Rebeka by bola radšej tam a sama sebou, ako tu, kde si musela každých päť minút vymýšľať nové klamstvá.
„A ty Rebeka? Čo plánuješ na leto?" opýtala sa Vanesa a Rebeka si všimla, že asi päť párov očí sa na ňu otočilo.
„Kým za sebou nebudem mať prijímacie skúšky, ani o lete nedokážem premýšľať," vykrútila sa Rebeka z odpovede. Všetci si teatrálne povzdychli, lebo každého z nich čakali nejaké skúšky. Debata sa teraz rozkrútila o vysokých školách.
