Dvojhodinová cesta autom im takmer nestačila, aby si všetko povedali. Rebeka najprv chcela vedieť od Veroniky, čo sa dialo, keď ju Nikola väznila. Vďakabohu, to bolo, ako povedala jej kamarátka, nudné rozprávanie. Držali ju zamknutú v nejakej miestnosti, nosili jedlo a ona sa nudila. Aspoň tak tvrdila. Ale Rebeke bolo jasné, že sa bála.
Na oplátku chcela vedieť Veronika všetko, čo sa odohralo odkedy ich Nikola prepadla. Rebeka jej vyrozprávala, čo sa udialo u profesora v dome, ako ju zasiahla šípka a ona sa zobudila u Matúša na chate. Táto časť jej kamarátku zaujímala najviac. Rebeka si mnohé veci nechala pre seba, ale povedala jej dosť na to, aby Veronika pár minút pišťala za volantom. Vyrozprávala jej, ako sa dozvedeli o tom, že ju chytili a prišli k Viliamovi a vymysleli plán.
Rebeka na chvíľu zmĺkla, keď si všimla, že Veronike po tvári tečú slzy.
„Emily mi to vyrozprávala. Ako si chcela hneď ísť. Ako si si nechala vymazať spomienku a išla nevediac, že ťa plánujú zachrániť.”
„Nemohla som ťa nechať…”
Veronika potriasla hlavou. „Toto by hocikto nespravil.”
„Verila som, že niečo vymyslia. Matúš…” nedokázala dokončiť, pretože si spomenula, ako sa s ním lúčila a ako jej to trhalo srdce.
„Na toto nemám slov,” povedala Veronika krútiac hlavou. „Tušila som, že možno vy dvaja… ale to nie je, že ste spolu, to je akoby ste k sebe odjakživa patrili.”
Rebeka si spomenula, ako sa s ním lúčila dnes ráno. Videla mu v očiach, ako veľmi nechcel, aby išla preč, ale nepovedal to. Pretože od začiatku rešpektoval každé jej rozhodnutie. Milovala ho za to ešte viac. A chýbal jej už teraz. Len toto bolo niečo, čo musela urobiť.
„Vždy si bola ako magnet na nebezpečenstvo. No a Matúš je tak trochu nebezpečný,” povedala Veronika pobavene.
Keby len vedela, že medzi nimi dvoma bola ona tá nebezpečná. Rebeka si však nechala časť o Pohltení pre seba. Nedokázala jej povedať, že ju možno čakajú mesiace, prinajlepšom roky a jej natura ju pohltí.
Chcela si dopriať pár bezstarostných dní s rodinou. Bol to klam, pretože na jej živote nebolo nič bezstarostné. Tvár mala už takmer zahojenú, krk skrývala za vysoký golier a ruku vysvetlila rýchlo príhodou o nešikovnom páde na letisku. Pretože na úvod sa držala Matúšovej historky o neplánovanom výlete do Talianska.
Vysvetlila mame, že chce stráviť pár dní doma, predtým, ako jej začne prvý semester na vysokej škole. Ona však niečo tušila, pretože ju často sledovala pozorným pohľadom, keď Rebeka vyzvedala novinky od mladšieho brata, ktorý trávil leto na brigáde a s kamarátmi alebo keď sa otca vypytovala na prácu a s úsmevom počúvala jeho siahodlhé príhody. Dlhovala im svoj čas. A vysvetlenie.
Po troch dňoch doma vedela, že prišiel ten čas. Už to viac nechcela odkladať. Večer ich všetkých troch posadila do obývačky a pustila sa do rozprávania.
Povedala im všetko od svojej premeny. O tom, ako objavila svoje schopnosti, ako sa ich učila ovládať a aké náročné to bolo. Prezradila im aj, ako ju Vlado väznil, prečo bola potom taká chorá, ako celý rok predstierala, že je spojená s Ohňom. Povedala im o lovcoch, prenasledovaní a nakoniec o slávnosti živlov. Keď ju chcel otec alebo mama prerušiť, zavrela oči a v duchu im prikázala vypočuť si jej príbeh do konca. Lámalo jej to srdce, ale potrebovala im to porozprávať celé, a potom ich nechať, nech vyhodnotia všetko, čo si vypočuli. Mame tiekli slzy po tvári, keď Rebeka rozprávala, ako sa prebudila v nemocnici, ako bol Matúš aj Tomáš zranení. Otec neveriacky krútil hlavou, keď opisovala stretnutie s premiérom. Povedala im aj o Luckinej smrti. Chcela, aby rozumeli, aké nebezpečné bolo pohybovať sa medzi nadanými, aby rozumeli, keď im na konci povie, že sa s nimi nemôže stretávať. Lukáš to celé počúval s otvorenými ústami.
