V miestnosti nastalo hrobové ticho. Rebeka sklopila pohľad. Čakala to a napriek tomu to tak veľmi zabolelo.
„Nina, nemôžeš..." začal Maťo znepokojene, ale Nina ho prerušila.
„Nemôžem povedať, čo si myslím?"
„Rebeka má viac odvahy, ako väčšina v tejto miestnosti," ozvala sa Emily.
Dievčina na ňu prekvapene pozrela. Práve od nej by nečakala, že sa jej zastane.
„Nezdá sa mi. Keby bola taká odvážna, tak Veronika je tu medzi nami."
Matúš sa prudko postavil. Všetky hlavy sa obrátili smerom k nemu. Rebeka ako jediná nepozerala naňho, ale hľadela na svoje ruky. Bojovala s náhlou vlhkosťou v očiach. Nina mala pravdu. Nemalo sa to stať.
„Tak si to zhrňme," začal Matúš až príliš pokojne a Rebeka vedela, že sa veľmi hnevá. „Nina, ty si myslíš, že sa Rebeka nemala skrývať. Takže mala ísť dobrovoľne s Nikolou a Paľom, keď si po ňu prišli minulý týždeň do profesorovho domu, chápem to správne?"
„Nie, ale..."
„Ale čo?" prerušil ju Matúš a jeho hlas znel hrozivo. „Ako keby Rebeka minulý rok nepreukázala viac odvahy, ako väčšina z nás za svoj život. Bez premýšľania sa vrhla Vladovi do domu, lebo si myslela, že chytili jej kamarátku. Našli sme ju takmer bez života. Pritom vôbec nešlo o ňu alebo jej schopnosti, išlo im o hocijakého nadaného, pokojne si to mohla byť ty," povedal a hľadel priamo na Ninu, ktorá vyzerala, že sa cíti nepríjemne. „Doteraz Rebeka znáša následky toho väznenia, aké si nevieš predstaviť. Lebo o tom nehovorí. Potom nás prepadnú lovci s Paľom a Nikolou a ona sa snaží brániť. Ide im o jej schopnosti. Chcú ich zneužiť. To si tiež asi nevieš predstaviť, lebo nemáš také nebezpečné schopnosti a nemusíš vynakladať také veľké úsilie na ich zvládnutie, nehovoriac o tom, aké ťažké je ich prijať," dodal.
Rebeka si všimla, že profesor s Monikou naňho hľadia so smútkom. Vedeli, že táto časť bola nielen o nej, ale aj o ňom. Ostatní na Matúša hľadeli zvedavo a so znepokojením. Nestávalo sa často, že by sa takto nechal uniesť. Nine sa v očiach objavil zahanbený výraz.
„Rebeka chcela ostať, chcela sa vrátiť do jedálne a pomôcť," pokračoval potichu. „Presviedčal som ju, že ak ju chytia, môže to skončiť veľmi zle, ale nechcela ma počúvať. Až keď ju trafil Peter omračovacou šípkou, vzal som ju do auta a odviezol. Bola nahnevaná, že sa musela skrývať, chcela pomôcť, ale ani to ti nepovie. Lebo je taká. A keď sa dozvedela, že chytili Veroniku... donútila ma sľúbiť jej, že ak nič nevymyslíme, nechám ju ísť. Nechám ju urobiť to, čo od nás žiadajú."
Nastalo hrobové ticho. Nina si schovala tvár do dlaní a Maťo ju jednou rukou objal. Rebeka si všimla, že mnohí zmätene prechádzali pohľadom medzi ňou a Matúšom.
„Prečo teba donútila sľúbiť, že ju necháš ísť? Nerozumiem..." zamrmlal David.
„Prepána, David, ty si slepý," poznamenala Emily a prevrátila očami.
Matúš si ich nevšímal. Sadol si, otočil sa k Rebeke a prstom jej zotrel tie dve slzy, ktoré jej ostali na líci. Díval sa na ňu tak nežne, až mala pocit, že sa stratí v jeho pohľade.
„Konečne," prerušila napäté ticho Monika a široko sa usmievala na Rebeku a Matúša.
Obaja sa na ňu prekvapene pozreli. Vlastne ich to nemalo prečo zaskočiť, Monika asi tušila, že medzi nimi niečo je.
„Čo konečne?" opýtal sa ešte viac zmätený David.
„Nevidíš, ako sa na ňu Matúš díva?" zašepkala mu Vanda do ucha, ale všetci ju počuli.
