Drop by drop

1

Po hodinách zízania do stropu Geneviev usúdila, že to asi nemá význam. Už sa viac nepokúšala zaspať. Zvesila nohy z postele a opatrne sa postavila. Prešla ku kreslu, na ktorom bol prevesený jej župan a obliekla si ho. Otvorila balkónové dvere a vyšla v ústrety chladnej noci. Čelo si oprela o chladné zábradlie a zhlboka vdychovala studený nočný vzduch. 

Po chvíli zdvihla hlavu k oblohe. V hlave jej vírilo snáď milió myšlienok. Nevedela na čo sa ma zamerať najskôr. Bolo toho tak veľa. Vysoké nároky jej otca. Život bez matky. Bez lásky. O dva týždne sa končí apríl. Čakajú ju maturitné skúšky. O týždeň bude mať osemnásť. A to znamená, že už polovicu svojho života nepozná objatie od matky. 

Bola tak hlboko ponorená do svojich úvah, že si nevšimla kedy začalo svitať. Lenivé lúče sa začali mihať nad obzorom. Chvíľu ešte sledovala prírodné divadlo pred sebou. Za sprievodu slabého svetla, predierajúcejo sa pomedzi potrhané oblaky, sa odobrala do kúpeľne. Chladné dlaždice jej dráždili chodidlá. Opatrne sa povyzliekala a veci zavesila na vešiak. Pustila vodu a vošla pod prúd horúcej vody. Zaklonila hlavu a nechala na seba dopadať ostré kvapky. Každá jedna sa jej vryla pod kožu. Pálili ako malé uhlíky. 

Keď bola celá rozhorúčená, prudko potočila kohútikom a pustila na seba prúd ľadovej vody. Mierne zhíkla a urobila krok vzad. No hneď nabrala odvahu a postavila sa pod ľadový lejak. Trasúcou rukou rýchlo vodu zastavila a načiahla sa za uterákom. Starostlivo sa doňho zabalila. Zo skrinky vedľa umývadla vytiahla ďalší a osušila si vlasy. Sadla si na obrovskú starožitnú vaňu s nôžkami a snažila sa upokojiť svoje rozbúrené srdce poháňané adrenalínom.

Po tejto nezvyčajnej rannej rutine si šla skontrolovať maily. Otvorila svoj laptop a naťukala doň heslo. Po chvíľke sa začítala do správy od ich triedneho. Poslal im zmenu rozvrhu na dnes. 

"No to je des." hlesla Genevieve keď videla na obrazovke tri hodiny matematiky za sebou. Rýchlo nahmatala po vankúšom svoj mobil a vytočila číslo svojej najlepšej priateľky. Ako obyčajne to muselo dlho zvoniť. No napokon to zodvihla.

"Ahmmm..." zachčala do telefónu.

"Jessie, tri matiky. Za sebou." zapišťala Gen a netrpezlivo čakala odpoveď.

"Ti šibe. To nedám." zaskuvíňala Jessie a Genevieve počula ako sa posadila. Nasledovalo ďalšie šuchotanie perín a neidentifikovateľné zvuky.

"Jess, si v pohode? Nezaspala si, však?" zasmiala sa a pomalým krokom prešla k šatníku. Otvorila ho a popri čakaní na odpoveď sa v ňom prehrabovala. Prechádzala okolo mnohých dizajnových kúskov. Mala medzi nimi aj niekoľko svetoznámych značiek, no tie sa do školy nehodili. Obliekala si ich len na večere, na ktorých robila otcovi doprovod. 

Vybrala si čierne džíny, čierne tielko s krajkou na výstrihu a karamelový svetrík. Veci starostlivo uložila na posteľ a sadla si za kozmetický stolík. 

"Nie, som hore!" vykríkla zrazu Jess a Gen si odtiahla mobil od ucha. Musela sa na svojej priateľke zasmiať. 

"Prídem po teba. Tak ako vždy." Gen ukončila hovor a položila mobil vedľa seba.  

Pri raňajkách sedela sama. Ako obyčajne. Jej otec mal veľa práce. Nikdy mu to nemala za zlé. Veď predsa, vďaka nemu si mohla užívať bezstarostný život. Plný značkového oblečenia, drahých áut a luxusu. Ona bola na oplátku poslušnou dcérou. Bola premiantkou, mala vynikajúce športové úspechy a nikdy nerobila žiadne problémy. Žiadne. Bol to len zlomok toho čo si jej otec zaslúžil.

Vyparkovala svoje SUV z garáže a pomaly pridávala plyn smerom k hlavnej bráne. Cestou gombíkmi na volante nastavovala hudbu. Kým našla tú správnu skladbu, už stála pred Jessieným domom. Vypla motor a tašku, ktorú mala na sedadle spolujazdca prehodila dozadu. Do rúk vzala mobil a otvorila internet. Mala ešte dosť času. Dochvíľnosť nebola jedna s Jessiených silných stránok.

Ako tak prechádzala novinky, upútal ju jeden článok. No skôr ako ho stihla otvoriť, zarachotili dvere na strane spolujazdca. Článok si uložila na neskôr a mobil zamkla. 

"Toto je des. Mali by zakázať školu takto skoro ráno." hundrala si popod nos. Gen so smiechom naštartovala auto a pohla sa vpred. Než stihla prejsť pár metrov, rozozvučala sa kontrolka na prístrojovej doske.

"Jessie, zapni si pás, prosím." Gen rýchlo pozrela na kamarátku. Rýchlo však uprela zrak na New Yorkské cesty. Opatrne sa prepletala pomedzi autá a snažila sa vybrať trasu s najmenším zdržaním.

"Brrrr. Matika by sa mala zaradiť do kategórie psychického týrania." striasla sa Jessie a zavesila sa do Genevieveinho pleca. Kráčali spolu ku skrinkám, kde si mali vymeniť knihy na ďalšie hodiny.

"Nebolo to až také hrozné." usmiala sa Genevieve. Odomkla skrinku kódom a vytiahla si knihy potrebné na hodinu dejín umenia.

"Tebe snáď preskočilo!" neveriacky na ňu pozerala. Jessie si teatrálne buchla hlavou do skrinky až to tak zarachotilo. 

"Nemyslíš si, že to s tou dokonalosťou preháňaš? Matika nie je hrozná, známky máš perfektné a ani len nerandíš. Čo ty si za človeka?" pišťala Jessie cestou k učebniam.

"Úplne normálny, Jess. Nerob z toho drámu. Proste toto som ja." pozrela na kamarátku a usmiala sa. Jessie jej milý úsmev opätovala. Skôr než zazvonilo sa rozlúčili a odišli do svojich učební.