Drop by drop

11

"Skvelá práca, dievčatá." trénerka pozrela ich smerom a Genevieve sa do očí nahrnuli slzy. Bol to jej posledný tréning. Jej úloha kapitánky stredoškolského volejbalového tímu práve skončila. Boli to pre ňu najkrajšie roky. V tíme mala veľa priateliek. 

Prehltla hrču v krku a otočila sa k dverám, že odíde. No v polovici kroku ustala. Z dverí sa vyrútili roztlieskavačky a za nimi sa nastúpil celý jej tím. Jej spoluhráčky a aj roztlieskavačky držali v ruke červené ruže. Genevieve siahla do bočného vrecka svojej tréningovej tašky a vytiahla odtiaľ pásku na ruku, ktorú nosila pri zápasoch. Označenie kapitána.

Oproti nej sa postavila trénerka. So slzami v očiach načiahla ruku a Gen jej do nej vložila pásku.

"Gen, posledné hlásenie." trénerka smrkla, a Gen sa rozhliadla po svojich spoluhráčkach. V ich tvárach sa zračil smútok. Prežili toho spolu mnoho. Veľa víťazstiev aj prehier. Bolo ťažké sa s nimi rozlúčiť. Zhlboka vydýchla. Ruky sa jej začali triasť. Oči jej zaliali slzy.

"Tým Jaguárov New Yorkskej strednej školy Abrahama Lincolna, dokončil posledný tréning. Kapitánka, Genevieve Mastersonová, sa vzdáva svojho postu. Dočasne zveruje kapitánsky post trénerke Abbygail Taliyovej. Mojej nástupkyni prenechávam kapitánsky denník. Je zamknutý v skrinke kapitána." po tvárach jej spoluhráčok stekali slzy. Genevieve načiahla rukou pred seba.

"Sme..." zakričala z plných pľúc. Všetky ostatné sa k nej rýchlo pridali. Položili svoje ruky na jej.

"...rýchle!"

"Sme..."

"...Jaguáre z Lincolnovej!" zakričali všetky zborovo. Ich hlasy sa pomaly odrážali od stien. 

Gen ostala stáť na mieste. Nemohla uveriť tomu, že toto bol koniec jej pôsobenia  tíme. Pripadalo jej to ako včera, keď prišla na konkurz do tímu. Po prvom roku sa stala kapitánkou. Boli to krásne tri roky. A dnes je koniec.

Dievčatá ju postupne vyobjímali a darovali jej ruže. Niektoré pridali aj iné maličkosti. Ako posledná prišla Carolina. V ruke zvierala dres s Geniným menom. Celý bol popísaný drobnými odkazmi a blahoprianiami. Bolo to milé gesto na pamiatku.

"Nezabudni na nás." usmiala sa Carolina.

"Nikdy." Gen jej úsmev opätovala a stiahla ju do objatia.

V šatni opatrne položila ruže na lavičku. Pomaly sa prezliekla a skrinku vypratala. Všetky veci si poukladala do tašky. Ako posledné do skrinky uložila kapitánsky denník. Bol to zápisník, do ktorého každý kapitán zapisoval postrehy zo zápasov a odkazy pre ich nasledovníkov. Bola to tradícia. Zabuchla skrinku a odstránila štítok so svojim menom. Bolo to posledné, čo musela urobiť pred odchodom. Bol to jej posledný týždeň v škole. Najemotívnejší do odovzdávania diplomov.

Gen si zavesila tašku na plece. Do jednej ruky si vzala ruže. Druhou rukou niesla darčeky, ktoré dostala. 

Pomaly vychádzala zo školy a mierila si to na parkovisko ku svojmu autu. Okrem pár učiteľských, bolo posledné. A jedno ďalšie. Nevedela ho identifikovať. Nikdy predtým ho tu nevidela. Keď zodvihla pohľad zistila komu to auto patrí. Stál opretý o bok auta, chrbtom ku škole. Najskôr si myslela, že si ju ani nevšimne. Skôr v to dúfala. Po tom včerajšom fiasku nemala záujem s ním prehodiť čo i len slovo. Správal sa akoby mu patril svet. No nič o ňom nevedel. 

Už-už by sa okolo neho prešmykla, no v tom sa otočil jej smerom. Na tvári sa mu rozlial zaskočený výraz. Zrejme nečakal, že ju tam stretne.

"Nesledujem ťa." zodvihol ruky v obrannom geste. Gen pochybovala, že by ho ich stretnutie nejako trápilo. 

"Nefandi si, Adam. Nezaujíma ma dôvod prečo si tu. Aj tak odchádzam." vykročila rezko k autu. No nebola až taká rýchla ako dúfala. Dvomi krokmi sa ocitol priamo pred ňou. Zatarasil jej cestu. Keď sa ho snažila obísť, ukročil jej smerom. Frustrovane vydýchla. Pozrela sa dohora a prekvapilo ju, ako blízko od seba sa ich tváre nachádzajú.

"Môžeš sa mi uhnúť? Chcem ísť domov." prebodla ho chladným pohľadom, no sním to ani nehlo.

"Prišiel som po Linu, ehm, Carolinu." ošíval sa. Ani Genevieve nebola ich blízkosť príjemná. Jej srdce bilo ako o preteky. V hrdle jej náhle vyschlo a dlane sa jej potili. Nerozumela tomu. Jej myseľ chcela byť od neho čo najďalej, ale jej telo chcelo niečo úplne iné. 

"Je to moja sestra."

"Mne nemusíš nič vysvetľovať. Je mi to jedno. A ak teraz dovolíš, chcem prejsť k svojmu autu." bradou pokynula za jeho plece. Adam si povzdychol a ustúpil na bok. Cítil, že tento boj prehral. Genevieve okolo neho prešla a do nosa mu udrela citrusová vôňa. Hodila sa k nej dokonale. No bila sa s vôňou ruží čo držala v rukách. Otvorila dvere auta a nastúpila. Prudko za sebou zabuchla a vzápätí naštartovala. Ladne sa odlepila od obrubníka a odišla.

Adam si povzdychol. Chcel sa jej ospravedlniť. Rukou si prehrabol vlasy. Ani sa nestihol spamätať z ich stretnutia, už sa pri ňom objavila jeho sestra. Od ľaku až nadskočil.

"Deje sa niečo?" spýtavo nadvihla obočie. Carolina si ho prezrela od hlavy po päty. Vyzeral mierne zarazene.

"Nie, všetko v poriadku." zaklamal. Ešte stále sa pozeral na prázdne miesto po Gen. Keď sa otočil jeho pohľad sa stretol s Carolininým. 

"Nevidel si Genevieve?" obzerala sa okolo seba. "Mala dosť veľa vecí, myslela som, že by sme ju zviezli." neprestejne sa obzerala okolo seba.  

"Kto?" Adam sa tváril, že nevie o kom hovorí. Dosť ho zarazilo, že chodia na tú istú školu. Myslel si, že sa len včera náhodou stretli.

"Viem, že sa poznáte. Videla som ako ti včera dala facku. Ozaj, prečo ti ju dala?" uškrnula sa tak aby to videl.

"Lebo som kretén. A teraz už konečne nasadni do auta." než to dopovedal, vykročil na stranu šoféra.