Drop by drop

2

"...pojem klasicizmus vznikol v druhej polovici sedemnásteho storočia vo Francúzsku..." Genevieve sa sanžila sústrediť na slová vychádzajúce z profesorových úst. No viac jej myseľ zamestnávali slová kamarátky. Nie je až taká dokonalá. Alebo? Skôr ako stihla pohnúť mysľou ďalej, cítila ako jej zavibroval mobil na kolenách. Opatrne ho skontrolovala.

Jessie-Bessie 

Dúfam, že dnes máš voľno. Musíme naplánovať tvoje narodeniny.

Genevieve si zahryzla do pery. Úplne zabudla, že o týždeň bude mať narodeniny. A dokonca sa sľúbila nielen Jessie ale aj otcovi. Mali ísť spolu na večeru. Aj keď tam nebudú sami ako dúfala. Ale Max a Ben patria do rodiny. Už len tým, že Max a jej Otec spolu vlastnia najväčšie vydavateľstvo v krajine. A s Benom sa priatelia od malička.

Vy

Po tréningu sa u teba zastavím, sľubujem. Všetko naplánujeme.

Mobil rýchlo zamkla a snažila sa dávať pozor na vyučovanie. Ku podivu čas neúprostne letel a ani sa študenti nenazdali a zazvonilo na koniec hodiny. Genevieve si pobrala všetky veci a vykročila smerom k dverám. 

"Slečna Mastersonová, môžete na chvíľku?" oslovil ju profesor keď prechádzala okolo katedry. Zarazene zastala a snažila sa prísť na to, čo urobila. No nič adekvátne ju nenapadlo. Keď konečne odišiel aj posledný spolužiak, profesor na ňu pozrel ponad okuliare. Bol v stredných rokoch. Mierne prešedivelé vlasy mal ostrihané do elegantného účesu. Prstom si posunul okuliare vyššie na nose a mierne zvraštil čelo. 

"Stalo sa niečo, pán Adamson?" zatiahla tenkým hláskom. Ruky sa jej mierne triasli. Ešte nikdy nebola v maléri. Dúfala, že toto nie je ten prípad. Profesor sa usmial a postavil sa aby jej videl priamo do očí. Genevieve mierne zaklonila hlavu a v jeho očiach sa snažila vyčítať odpoveď. Nič.

"Popravde, áno. Vraj ste podali prihlášku na Umeleckú akadémiu v Paríži." zatiahol jemne a pritom sa jej stále pozeral do očí.

"Áno," pritakala Genevieve. 

"A oni vás prijali." nebola to otázka. Genevieve naskočili zimomriavky. Sama tomu stále neverí. Stalo sa to, v čo ani nedúfala. Po chvíľke prikývla. Pán Adamson sa usmial.

"Tak, prečo ste podali prihlášku aj na tunajšiu univerzitu? Máte na to aby ste vyštudovli v Paríži. Myslel som si, že umenie je to, čo vás napĺňa. Alebo sa mýlim?" otázku podčiarkol povytiahnutím obočia. Genevieve nevedela ako má odpovedať. Uznala, že pravda bude najvhodnejšia.

"Viete, New Yorkskú univerzitu som si dala ako záložný plán. Ak by mi nevyšlo to v Paríži, tak by som to skúsila o rok a dovtedy by som študovala ekonómiu tu v štátoch." Adamson uznanlivo pokýval hlavou. Jeho úsmev sa rozšíril.

"No ale vyzerá to tak, že ten záložný plán vôbec nebudete potrebovať. Gratulujem k prijatiu a dúfam, že vám moje hodiny boli osožné. Nezabudnite na poslednú esej." pomaly sa zasa usadil a zrak upriamil na papiere na stole.

"Iste, a ďakujem." Genevieve sa vybrala ku dverám a značne jej odľahlo. Už bola na polceste ku skrinkám, keď jej konečne došlo, čo jej Adamson hovoril.

Prijali ju na Umeleckú akadémiu v Paríži. Zarazila sa uprostred chodby a zozadu do nej narazila nejaká prváčka. Venovala Genevieve jeden nazlostený pohľad a pokračovala v ceste. 

"Povieš mi, kde si toľko trčala? Už som po tebe chcela vyhlásiť pátranie." rozhadzovala rukami Jessie keď Gen konečne prišla ku skrinke. V ruke držala kartu na obedy a nervózne prešľapovala. Gen zrýchlila tempo a spolu sa pobrali do jedálne. 

S podnosmi sa vybrali do časti kde boli ešte prázdne stoly a Jessie stále vyzvedala okolnosti, ktoré zdržali jej kamarátku. Keď sa konečne posadili, Genevieve zi začala opatrne odždibkávať z jej burgra.

"Adamson chcel vedeiť, či pôjdem na akadémiu do Paríža." načala.

"Jasné, keď ťa príjmu tak pôjdeš." pritakala Jessie. Gen sa na ňu zadívala. Chvíľu trvalo, kým jej kamarátka pohľad opätovala.

"Čo? mám niečo na tvári?" žartovala Jessie. Gen len pokrútila hlavou a naďalej uprene hľadela do jej očí.

"Tak čo sa deje?" vyzvedala Jessie ďalej.

"Prijali ma." hleska Gen nakoniec. Jessie na ňu vyvalila oči. Chvíľku jej trvalo spracovať tú dôležitú informáciu. 

"Si robíš srandu!" zvolal Jessie nahlas, čím prilákala pár zvedavých pohľadov. 

"Potichšie!" zahriakla ju Genevieve. Skôr ako to dopovedala sa vedľa jej tácky s jedlom objavila ruka s krikľavo ružovými nechtami. Rýchlo pozrela hore do tváre votrelca.

"No nie je toto moje obľúbené duo?" Jessie prevrátila očami a Gen sa zamračila smerom k narušiteľovi.

"Cecilia, nekaz nám tu vzduch tou tvojou odpornou voňavkou!" zavrčala Jessie a Cecilia na ňu vrhla nevraživý pohľad. No miesto odpovede načiahla ruku k Genevievinej tácke a vzala si od nej jeden hranolček. So spokojným výrazom odkráčala preč.

"No, myslím, že zjem iba ten burger." znechutila sa Gen a rýchlo sa pustila do jedla. Jessie sa len uchechtla a nasledovala príklad svojej kamarátky.