Drop by drop

12.

Genevieve náhlivo zaparkovala auto v garáži. Pobrala si svoje veci zo sedadla spolujazdca a vybrala sa cestičkou ku hlavnému vchodu. Otvorila si dvere. Nehľadela na to, že nebolo zamknuté. O takomto čase je tu zvyčajne ešte Maria. Prešla pomalým krokom do kuchyne a spod drezu vytiahla širokú vázu. Naplnila ju až po okraj vodou a ponorila do nej ruže.

"Och, drahá, najskôr im treba narezať stopky." Maria sa za ňou objavila tak nečakane až Genie podskočila a z úst sa jej vydralo malé zapišťanie.

"Prepáč, nechcela som ťa vystrašiť." usmiala sa na ňu gazdiná a vytiahla jeden nôž zo stojana. Ruže pomaly jednu po druhej vybrala z vázy a poukladala ich na kuchynský ostrovček. Zručne im odrezala kúsky stoniek a vracala ich naspäť do vody. Keď bola s prácou hotová, pomaly si obzrela svoje dielo a spokojne pohmkávala. 

"Nevolal ti náhodou môj otec, Maria?" spýtala sa Genie s nádejou v hlase. Od jeho odchod sa jej vôbec neozval, čo nasvedčovalo len to, že je mimoriadne zaneprázdnený. Genevieve ho nechcela vyrušovať a tak len čakala kedy sa jej sám ozve. Len raz ho vyrušila pri práci. Bolo to v deň keď zomrela jej mama.

"Je v pracovni." nezúčastnene povedala Maria a tým vytrhla Genie zo zamyslenia. Vytreštila na Mariu oči a rozbehla sa smerom k pracovni. Pred dverami na chvíľku zaváhala. No nakoniec odhodlane zaklopala.

"Ďalej!" ozvalo sa z druhej strany dverí. Gen ich otvorila a pri stole zbadala svojho otca. Skláňal sa nad nejakými papiermi. Keď ju však uvidel, všetko nechal tak a postavil sa aby ju mohol objať. Ovinul jej ruky okolo pliec a zahľadel sa na ňu. Jeho oči pomaly prechádzali po jej tvári. Ihneď sa zastavil pod jej okom. Pozornejšie sa zadíval na jej pomaly zelenejúcu modrinu.

"Miláčik, čo sa ti to stalo?" zhrozil sa nad predstavou, že by niekto ublížil jeho jedinému dieťaťu. Prstom jej prešiel po podliatine a obočie väčšmi sťahoval k sebe.

"To nič. Som v poriadku." usmiala sa Gen. Nebola si istá, či by schvaľoval jej počíňanie v minulý víkend. Chcela to zahovoriť, no jej otec bol tvrdohlavejší než mulica. Mračil sa čoraz viac a pomaly ju ťahal na malú pohovku stojacu vedľa okna.

"Keby to nič nebolo, nevidel by som pod tvojim okom modrinu." veľavravne sa na ňu pozrel a tak mu Gen vyrozprávala všetko, čo sa stalo kým tu nebol. Detaily o Adamovi vynechala. Nebola nadšená z celej situácie medzi nimi a už vôbec sa jej nechcelo hovoriť o tom ako chrapúňsky sa voči nej zachoval. Sama bola z toho znechutená. Veď mu dokopy nič neurobila, nechápala prečo ju nemá rád.

"Pripomínaš mi tvoju mamu väčšmi než som ochotný priznať." povzdychol si jej otec. Postavil sa a prešiel k sekretáru z dubového dreva, v ktorom ukrýval drahý alkohol. Nalial si do jedného pohára a po chvíľke premýšľania vytiahol aj druhý pohár. Nalial doň iba trošičku brandy a podal ho Genevieve. Tá sa na svojho otca neveriacky pozerala.

"No tak, viem, že to aj tak robíš aj poza môj chrbát. Tak jeden pod dohľadom ti neuškodí." usmial sa na ňu a ona ponúkaný pohárik prijala.

"Ja mám dozor zakaždým." poznamenala potichu a dúfala, že si to jej otec nevšimol.

"Stále si myslím, že Jessie má na teba zlý vplyv." povzdychol si a posadil sa vedľa Gen. Odpil si zo svojho pohára a zadíval sa na olejomaľbu zavesenú za jeho pracovným stolom. Bol to originál, ktorý maľovala jeho žena, Genevievina matka.  

"Vieš, tvoja mama bola rovnaká ako ty. Vyzeráš presne ako ona. Rovnaké vlasy, oči dokonca aj gestá. Miluješ umenie, presne ako ona. Si jej podobnejšia viac ako si myslíš. A to ma desí." Edd sa smutne usmial. Vybavili sa mu všetky spomienky na jeho nebohú manželku.

"Už si ju veľmi nepamätám." smutne poznamenala Genie a odpila si zo zlatistého nápoja, ktorý držala hodnú chvíľu v rukách. Brandy ju poštípala na jazyku, no keď prehltla, po hrdle sa jej rozlialo ostré teplo. 

"Je to už dlho, čo nás opustila. Bola veľmi mladá keď sme sa spoznali. Mala len osemnásť. Ako teraz ty. Bola veľmi bystrá, mala veľmi vyspelý názor na svet. Zamiloval som sa do nej na prvý pohľad." Edd sa stratil vo svojich spomienkach. Neprítomne sa pozeral pred seba a na tvári mu pohrával úsmev.

"Stretli sme sa na jej vernisáži. Bola začínajúcou maliarkou a ja som akosi nechápal jej obraz. Snažil som sa v ňom nejako vyznať až kým ku mne neprišla a nahnevane mi povedala aby som odstúpil o pol metra vzad. Keď som ju poslúchol hneď som to zbadal. Z obrazu na mňa hľadela zachmúrená tvár. Nebola ani mužská, ani ženská. Pozerala na mňa tak odsudzujúco. Tvoja mama mi povedala, že jej obraz odzrkadľuje dobu, v ktorej sme žili. Kde každý každého odsudzuje a hodnotí. Mala pravdu. Naozaj bola taká doba." Gen sa pousmiala. 

"Stretávali sme sa tajne. Tvoj starý otec nebol mnou veľmi nadšený. Bol som od tvojej mamy o desať rokov starší. Nakoniec sme sa ani nie po pol roku zosobášili. V Paríži sa nám obom nesmierne darilo. Boli sme šťatní. A potom si sa narodila. Nemohol som si priať viac. Bol som hrdý na svoju krásnu ženu a ešte krajšiu dcérku. Tvoja mama však po pôrode ostala iná. Uzavrela sa do seba. Maľovala čoraz strašidelnejšie obrazy." Edd si znova odchlipol z pohára. Pozrel na svoju dcéru a pohladil ju po líci.

"To som netušila." pošepla Gen a takisto si odpila.

"Zlepšilo sa to keď si začala chodiť do školy. Bola veselšia, maľovala menej pochmúrne diela. Bola na vrchole blaha. A potom, keď si mala osem, zomrela. Mala dvadsať sedem. Proste sa vrátila jej depresia a ona to už neuniesla. Siahla si na život. Jediné, čo si z toho dňa vyčítam je, že som ju nenašiel ja ale ty. Bola si primalá na také niečo." obsah pohára hodil naraz do seba. Položil ho na stolík pred pohovkou.

"Na ten deň si pamätám. Doteraz ma straší v snoch." Gen mala svoj pohár už dávno prázdny. Položila ho vedľa otcovho a jednou rukou ho objala. Objatie jej opätoval. Chvíľku takto zotrvali. Keď sa od seba odtiahli, Eddovi zazvonil mobil. Gen sa pomaly vytratila z pracovne a namierila si to do svojej izby. Keď za sebou zavrela dvere, pípol jej mobil.

Jessie-Bessie

O hodinku som u teba. Chcem s tebou niečo prebrať.

Gennie sa usmiala a šla si dať rýchlu sprchu.