S výskokom odrazila loptu cez sieť na druhú stranu. Keď sa jej nohy dotkli zeme, zaznel zvuk píšťalky. Genevieve trhla hlavou smerom odkiaľ zvuk išiel. Trénerka jej naznačila rukou, aby podišla bližšie k nej.
"Genie, trošku spevni prsty, takto by si mohla prísť k úrazu." karhala ju potichu aby ju nepočuli ďalšie dievčatá. Gen len prikývla na znak toho, že rozumie. Od obeda bola načisto vyvedená z miery. Ceciliu neznášala už od základnej. Bolo snáď najzákernejšie dievča aké kedy poznala.
Pokrútila hlavou aby z nej vytriasla dotieravé myšlienky. Teraz sa musí sústrediť len na hru. Zaujala postoj a celý čas upierala zrak na loptu.
Tréning sa nakoniec skončil neskôr ako obyčajne. So spoluhráčkami sa pomaly odobrala do šatne. Genevieve bola celá spotená. Tričko sa na ňu lepilo a už sa nevedela dočkať osviežujúcej sprchy.
"Gen!" rýchlo sa otočila za zvukom svojho mena. Od dverí sa k nej hnala Carolina. Bola od Gen o dva roky mladšia, ale mala najlepšiu šancu stať sa na ďalší rok kapitánkou. Bola vynikajúca hráčka. Genevieve sa teší, že tím ponechá v dobrých rukách.
"Áno?" pomaly sa presunula ku skrinke kde mala hygienické potreby a uterák. Vytiahla si ich a gumičkou si vlasy vypla na vrch hlavy. Ešte si za ucho zastrčila pár neposedných prameňov a znova sa pozrela na Carolinu.
"Zabudla si si tam mobil." usmiala sa a natiahla ruku jej smerom. Gen si ho od nej rýchlo vzala a vrhla na ňu vďačný pohľad. Naozaj nie je vo svojej koži. Musí sa spamätať. Cecilia nemôže mať na ňu takýto vplyv. Musí myslieť len na to ako sa jej konečne zbaví.
"Och, ďakujem. Ja som úplne mimo. Akože fakt." zasmiala sa a mobil si položila do skrinky. Ešte skôr ako vykročila smerom k sprchám, sa otočila ku Caroline. Bola celkom vysoká. Mala gaštanové vlasy, rovnako ako Gen. No na rozdiel od nej tie Genevievine sa na konci skrúcali do jemných vĺn.
"To je v pohode. Večer si oddýchni. Vyzeráš byť dosť unavená." zamračila sa Carolina. Kým to nespomenula, Genevieve ani nepomyslela na jej dosť chabý spánok. Carolina mala pravdu. Bola unavená. Už dve noci po sebe sa nevyspala. Asi by mala zasa siahnuť po práškoch na spanie. Aspoň pre tento krát.
Zabočila autom ku komplexom na Wall Street. Pomaly sa blížila k budove, kde bývala Jessie. Celý blok obišla približne trikrát kým konečne našla parkovanie. Opatrne sa vtesnala medzi ďalšie autá a vypla motor.
Jessie-Bessie
O päť minút som u teba. xoxo
Mobil hodila do kabelky a vystúpila z auta. Ešte ju nežne osvetľovali slnečné lúče. Zapadajúce slnko kde-tu zakrývali výškové budovy. Zrazu fúkol jemný vietor a Genevive si pritiahla sveter tesnejšie k telu. Keď konečne prišla k budove, bola rada, že sa skryje pred chladom, ktorý doprevádzal večer.
"Dobrý deň, slečna." ozval sa hlas vrátnika hneď ako vošla do budovy. Gen sa zvrtla a pristúpila k pultíku, ktorý ich od seba oddeľoval.
"Zdravím. Idem do apartmánu 71B." sladko sa usmiala na mladíka pred sebou. Bol o dve hlavy vyšší a veľmi pohľadný. Na opálenej tvári mu svietili zelené oči a všetko to podčiarkoval rad bielych perfektne rovných zubov, ktoré odhaľoval jeho úsmev. Gen si nevedela pomôcť a úsmev mu opätovala.
Mladík jej posunul knihu hostí spolu s perom a Genevieve sa do nej náhlivo podpísala. Keď pero položila naspäť na pult, zvrtla sa smerom k výťahom. Rezkým krokom prešla cez vkusne zariadenú halu a stlačila tlačidlo na privolanie výťahu. Netrvalo dlho a už stála pred dverami apartmánu. Nestihla ani len zazvoniť a dvere sa s rachotom otvorili.
"Meškáš!" prebodla ju Jessie káravým pohľadom. Načiahla k nej ruku a rýchlym pohybom ju vtiahla dnu. Vyzula sa a nsledovala ju do kuchyne.
"Prepáč. Trošku sa to natiahlo a potom som nemohla nájsť parkovanie." ospravedlňovala sa Gen.
"Ale už som tu." zatiahla a hodila sa Jessie okolo krku.
"No dobre, dobre. Dáš si niečo?"
"Vodu." ako to dopovedala pristála pred ňou na pulte fľaša s vodou. Pomaly sa z nej napila.
"Dobre, prejdime rovno k veci." rozhodila Jess rukami a skoro pri tom zhodila vázu s kvetmi z pultu. Genevieve ju dochytila a obe vybuchli smiechom.
"Bože, Jess, ty si vážne pohroma!" ako to dopovedala, prišiel ďalší záchvat smiechu. Keď sa konečne upokojili, pobrali sa do Jessienej spálne. Obe sa hodili na jej obrovskú posteľ.
"Dobre, takže, čo podnikneme na tvoje narodky?" Jessie sa odrazu prevrátila na brucho a podoprela sa tak aby videla na Genevieve. Tá sa podvihla na lakťoch a zahľadela sa na veľké zrkadlo oproti posteli.
"Hmm, no, s otcom mám dohodnutú večeru." povedala pomaly. Nespúšťala zrak zo svojho odrazu. Najviac ju zaujali jej kruhy pod očami.
"No to je trošku problém. Ale potom budeš iba moja?" buchla do nej Jess. Gen sa na ňu nechápavo zahľadela.
"No vieš, chcem ísť s tebou do klubu. Trošku si zatancovať. Obzrieť chlapov. Len ty a ja." Jessie skoro tieto slová zaspievala. Gen sa pruko posadila. Nevedela, čo na to povedať.
"Nie som si istá, či ma otec pustí." snažila sa z toho opatrne vyvliecť. No Jess ju poznala až pridobre. Prisadla si k nej na kraj postele a hlavu jej položila na plece.
"Veď môžeš spať u mňa. Naši aj tak nebudú doma a tvoj otec sa nedozvie, že sme šli do klubu." po očku pozrela na kamarátku. Videla ako ju pomaly láme na svoju stranu. Gen si povzdychla a usmiala sa.
"Dobre teda. Ale pôjdeš so mnou na tú večeru."
"A nie je to len rodinná večera?" Jessie zdvihla svoju hlavu a prehrabla si vlasy. Genevievin otec ju nemal veľmi rád ale rešpektoval ich priateľstvo.
"Bude tam Max aj Ben. Takže až taká rodinná nebude. A neboj. Otec a Max aj tak budú rozoberať iba prácu. Tak s tebou mi to aspoň ubehne lepšie." Gen sa na Jessie usmiala a tentoraz si položila ona hlavu na kamarátkino plece.
Genevieve u Jessie strávila pár hodín. Urobili si spolu úlohy a rozobrali asi milión vecí. Keď prišla domov bola už tma. No už z vonku videla, že v dome sa svieti len v kuchyni. Zaparkovala auto do garáže a pomalým krokom prešla do domu.
"Maria?" zakričala ešte od vchodových dverí na ich gazdinnú. Keď sa jej neozývala prešla do kuchyne.
"Maria, čo tu ešte robíš?" preišla k staršej žene. Bola nízka a zavalitá, ale Gen si dobre pamätala na to aká vie byť rázna.
"Drahá, čakala som na teba s večerou. Idem ti niečo urobiť." hneď začala vyťahovať panvicu. Genevieve ju hneď zastavila.
"Choď domov. Bola som u Jessie. Jedla som u nej." usmiala sa na Mariu. Tá odložila panvicu a zadívala sa Gen do očí.
"Dobre teda. Ale choď rovno spať. Vyzeráš unavene." pohladila ju po líci a pobrala sa na odchod.
Gen prešla do svojej izby a zamierila rovno do kúpeľne. Zapila malú tabletku vodou a prichystala sa do postele. Ani nie o pol hodinu ju zahalila tma.

YOU ARE READING
Drop by drop
RomanceGenevieve, premiantka strednej školy, nikdy nezažila lásku. Všetko sa zmení v jednu noc keď spozná Adama. Je Adam ten pravý? Bude jej princom na bielom koni? Alebo bude prvý, ktorý jej zlomí srdce?