Drop by drop

10

Genevieve si zložila okuliare z nosa a frustrovane si pretrela oči. Esej už mala skoro dopísanú, no začala sa v tom trochu motať. Odsunula notebook ďalej a vstala od stola. Vystrela ruky nad hlavu a ponaťahovala sa. V chrbte jej zapraskalo. Rozhodla sa, že skočí do haly. Skoro každú nedeľu tam vysokoškoláci hrávali  volejbal. Dúfala, že sa bude môcť pripojiť.

Cesta autom jej trvala pomerne dlho. Horšie ako nedeľná premávka je už len tá pondelková. Autá sa neznesiteľne vliekli. S obrovskou dávkou trpezlivosti sa konečne dostala na výpadovku. Odtiaľ jej cesta trvala len pár minút. Parkovanie si našla skoro hneď. Pripisovala to aj faktu, že hala sa nachádzala neďaleko kampusu. Náhlivým krokom prešla cez parkovisko a otvorila veľké presklené dvere. Už pri vchode sa na ňu usmieval vrátnik. Nízky prešedivelý pán.

"Zdravím, Anthony!" opätovala mu jeho úsmev. Pomaly prešla okolo neho. Mávnutím ruky ju však zastavil.

"Ach, Genevieve, čo sa ti to stalo s tvárou?" a to si myslela, že sa jej to podarilo dokonale zakryť. Zjavne asi nie. Usmiala sa naňho čo najkrajším úsmevom. Mykla plecami a snažila sa nájsť čo najprijateľnejšiu odpoveď. No podobne ako Marii, ich gazdinej, ani jemu nedokázala klamať.

"V piatok som to trochu prehnala so zábavou a pobila som sa." zahanbene sa začervenala.

"Tak to potom dúfam, že tá druhá je na tom horšie." sprisahanecky na ňu žmurkol.

Gen si to mierila dlhou úzkou chodbou ku dámskym šatniam. Našla si voľnú skrinku a rýchlo sa prezliekla. Veci napchala do skrinky a vzala si so sebou len fľašu s vodou. Gumičku, ktorá bola súčasťou kľúčika, natiahla cez fľašu. Pomaly si to smerovala na plochu keď za sebou začula dupot. Otočila sa zvukom a zbadala ako za ňou niekto beží. 

"Och, ahoj Carolina!" Genevieve sa ešte stále tlačila k stene.

"Ahoj, myslela som si, že si to ty. Chodievaš sem často?" Carolina trochu šušľala lebo medzi zubami zvierala gumičku do vlasov. Keď si konečne vypla svoje blond vlasy aby jej nezavadzali, mohli pokračovať smerom, ktorý mali obidve spoločný.

Na ploche sa už pohybovalo niekoľko ľudí. No stále im chýbali traja hráči. Keď Genevieve a Carolina vošli dnu, všetky pohľady sa nasmerovali na nich.

"No tak už iba jeden." zasmial sa jeden z nich.

"Čau, Gen! Rada ťa opäť vidím." 

"Tara!" Gen sa rozbehla k vysokej dievčine s čokoládovou pokožkou. 

"Myslela som si, že si v Atlante." 

"Prišla som na chvíľu domov. Mám štúdijné voľno a tak. Prišli ste si zahrať?" Tara kývla smerom ku Caroline. Tá stála na kraji ihriska a zmätene hľadela okolo seba. Gen napadlo, že asi nikoho nepozná. 

"Jasné." rukou privolala Carolinu a ona ochotne poslúchla. 

"Toto je Carolina, hráme spolu v školskom týme. Je smečiarka." vysvetľovala Gen. Carolina im zakývala a mierne sa červenala.

"Toto je Tara, bola kapitánkou Jaguárov predo mnou." hrdo prehlásila Gen a Carolina vyvalila oči. Pomaly sa okolo nich začal tvoriť hlúčik. Gen sa pozdravila s každým z nich. Za ten čas, čo tu chodí sa stihla spoznať s každým z nich.

"Toto je Mike, Jeremmy, Aileen, Sarah, Tonya, Aida, Beth a Silvye. Ľudia toto je Carolina." rýchlo sa popredstavovali.

"Stále nám chýba jeden. Ale pochybujem, že ešte niekto píde." poznamenala Beth.