Zobudila som sa na hluk zdola. Hlasy boli veľmi silné a mužské takže možnosť,že prišli rodičia, som vylúčila. Som veľmi zvedavý človek, takže mám v povahe všetko preskúmať a všetko ma zaujíma. Vzdala som sa aj svojej obľúbenej činnosti, spania, aby som preskúmala čo sa to tam dole deje. Pretrela som si oči a došuchtala som sa k dverám. S námahou som ich otvorila a vybrala sa dole schodmischodmi smerom do oobývačky,odkiaľ tie hlasy išli.
Bola som veľmi prekvapená, kto tam stojí. Stál tam Harry a s Liamom sa rozprávali ako starí známi. Ešte si ma nevšimli, tak som si vypočula ich rozhovor. Viem, že sa to nemá ale ako som už spomínala, som zvedavá. Ale toto som asi počuť nemala.
"Liam musíš jej to povedať!"
"Ja nemôžem..nemôžem jej ublížiť."
"Ale Liam, ona žila celý život v klamstve, chceš aby sa to dozvedela od niekoho cudzieho?"
"Jasné, že nie ale keď ja neviem či to dokážem"
"Mám jej to povedať ja?"
"Harry to nemôžeš, je to naša v-" nenechala som ho dohovoriť a začala som ja.
"Čo mi máš povedať Liam?"obidvaja sa prekvapene otočili.
"Vidíš, už jej to musíš povedať"
"Ty drž hubu"
"No? Ja čakám"
Nervózne som si hrýzla do spodnej pery a čakala čo z neho vypadne. "Vieš Daisy.. radšej si sadni.." prehrabol si nervózne vlasy a ja som ho poslúchla..
"Vieš Daisy.. asi sme ti to mali povedať už skôr.. no bál som sa reakcie. Aj teraz sa bojím no.." nenechala som ho dohovoriť a skočila mu do reči. "Liam nech to je hoci čo... budem ťa mať stále rada." Jemne som sa usmiala. Harry nás bez slova sledoval. "Daisy.. si adoptovaná." Vydýchol. Nemohla som tomu uveriť. "Prosím?" Hlesla som. "Chceš mi povedať, že 17 rokov žijem v klamstve?!" Túto vetu som skríkla. "Daisy upokoj sa.." podišiel ku mne Hazz. "Nebudem pokojná! Klamali ste mi!Všetci! A hlavne ty! Prečo ste mi to nepovedali?!" Vrieskala som ako nepríčetná. "Odmietam tu ďalej byť." Hlesla som a nenávistne na nich pozrela.
Vbehla som do svojej izby a zobrala si batoh, kde som mala peniaze, doklady. Do ruky som si vzala skate a zbehla dole. "Daisy kam ideš?" Povedal zničene Liam. "Niekam!" Skríkla som ale to už som revala. "No tak Dais..." šepol Hazz. "Nechajte ma!" Zhúkla som a vybehla z domu.
*pohľad Liama*
"Nemal som jej to povedať." Šepol som a v očiach som mal slzy. "Harry musíme ju nájsť." Povedal som rozhodne a postavil sa z gauča. "Poďme mojim autom... mám pocit, že bude v nejakom bare." Prehovoril a už sa obúval. "Odkiaľ vieš?" Pozrel som naňho nechápavo. "Proste poď" prekrútil očami. Nakoniec sme rýchlo nasadli a vybrali sa do ulíc Londýna.
*O pár hodín*
"Aha! Harry tam je!" Povedal som šťastne, keď som ju zbadal ako sedí v jednom bare a leje do seba jedného panáka za druhým. Vyzerala zničene. Rozbehli sme sa k nej.
"Daisy." Snažil som sa prekričať ten hluk. Zrazu zdvihla hlavu a pozrela mi do očí. Jej zreničky boli až príliš roztiahnuté. "Hazz.. myslím, že fajčila trávu." Pozrel som naňho. Daisy zrazu spadla hlava. Vyzerala ako keby zaspala. Rýchlo som na stôl hodil pár bankoviek a Daisy zobral na ruky.
"Ďakujem za pomoc Harry, nesmierne si to cením" chlapsky som ho objal, keď som ho vyprevádzal. "Za málo. Zajtra prídem. Ahoj" rozlúčili sme sa a ja som zavrel dvere. Zobral som tabletky proti bolesti a vodu. V kúpeľni som sa stavil po vedro a vošiel do Daisynej izby. Ležala na posteli. Bola celá bledá. Podišiel som k nej a vedro položil na zem. Ostatné na nočný stolík. "Liam?" Ozval sa jej hlas. Bol strašne slabý. "Prosím princezná" prehovoril som jemne ako stále. Milujem ju ako svoju sestru a nezáleží na tom, že adoptovaná je alebo nie. "Je to pravda?" Prehovorila chrapľavo. "Áno.. ale to nemení na veci nič.. Daisy! Ja ťa mám stále rovnako rád. Si moja malá sestra či adoptovaná si alebo nie.." odpovedal som jej a pohľadil som ju po líci. "Aj ja ťa mám rada." Odpovedala mi, čím som sa usmial. Hneď som ju objal a vlepil jej pusu na čelo. "A teraz už spinkaj.. musíš si oddýchnuťm mám tu ostať?" Spýtal som sa ešte. "Áno." Odpovedala takmer okamžite. Tak som si vyzliekol rifle a v tričku a boxerkách si k nej lahol. "Dobrú, princezná." Šepol som. "Dobrú, braček" hneď ako to dopovedala sa ku mne otočila a pritúlila. Usmial som sa a tiež ju objal.
Ahojtee!! Tak čo? Slováci, ako sa cítite po dvoch výhrach v hokeji? Ja nesmierne dobre, aj keď väčšinou remízovali. Držme im palce, aby im to vydržalo aj naďalej. A našim českým bratom takisto. #proudofyouguys❤❤
No, čo si myslíte o novej časti?
Komentíky nám chýbajú, prosím, vážne vás prosím, komentujte pretože si aj my zaslúžime s Bubu pochvalu alebo kritiku. No nič, ahoj v ďalšej časti ;)
Bounty&Bubu❤❤
