Na druhý deň som vstala až o jednej poobede. Tak som sa vymotala z postele a vošla do kúpeľne. Spáchala som rannú hygienu a vošla naspäť do izby. Zo skrine som si vybrala čisté spodné prádlo, tepláky sivej farby a biele tričko s čiernym nápisom 'I'm not a morning person!' S mobilom v ruke som zišla do kuchyne, kde bol aj Liam.
"Aha kto sa tu ukázal." Prehovorila som ironicky a z chadničky si vzala pomarančový džús.
"Ahoj Dais... no nie na dlho za chvíľu odchádzam do práce." Povzdychol si. "No super! A na mňa si už ani čas nenájdeš!" Šepla som smutne a chcela odísť no zastavil ma jeho hlas. "Daisy... no tak... sľubujem ti, že zajtra strávime deň len my dvaja... dobre?" Jemne sa na mňa usmial a objal ma. "Dobre Li... ľúbim ťa!" Šepla som a zavrela oči. "Aj ja teba Daisy.." odpovedal a dal mi pusu do vlasov. Potom vošiel do chodby a odišiel do práce. Hneď som sa išla najesť a zavolaa Dani..
"Ahoj Daisy... ako sa máš?" Ozval sa jej hlas po dvoch pípnutiach.
"Ahoj Dani... ale dá sa... len nemohla by si prísť? Potrebujem sa s tebou porozprávať..." prehovorila som neisto a hrala sa zo šnúrkami na teplákoch.
"Ale samozrejme... do hodiny som tam tak ahoj zatiaľ." Odpovedala mi. Tak som jej pozdrav opätovala a zložila. Mobil som položila na stolík a pustila si telku. Akurát išla Narnia a tak som to nechala zapnuté.
Do toho filmu som bola tak zažraná, že som si ani neuvedomila, že hodina už prešla. Zrazu som započula klupanie na dvere. Postavila som sa a s jemným úsmevom išla otvoriť. "Ahoj Dani!" Usmiala som sa na ňu a hneď ju objala. "Ahoj Dais..." objatie mi oplatila a vošli sme dnu. Zatvorila som dvere zatiaľ čo sa ona vyzúvala. "Dáš si niečo?" Spýtala som sa jej z kuchyne. "Pomarančový džús... poprosím" odkričala mi. Tak som nám naliala do pohárov a položila ich na tácku, na ktorú som dala ešte aj muffiny.
"No a čo ty a chalani?" Spýtala sa s úsmevom. No mne úsmev poklesol...
"hh.. no... vieš Harry... najprv som ho nemala veľmi v láske, ale asi som sa doňho zaľúbila. Neviem čo mám robiť. Stále, keď sme spolu tak som vedľa a ja už neviem čo mám robiť. Dnes ho celý deň ignorujem..." odpovedala som jej smutno. "Mala by si mu to povedať. Vieš, že ignoraciou nič nevyriešiš." Odpovedala mi. "Ja viem, ale ja na to nemám, som strašný zbabelec. Čo keď to on tak necíti? Čo keď ma vysmeje alebo niečo?" Odpovedala som jej značne vystrašene.
"Za skúšku nič nedáš ale dusiť to v sebe nemôžeš" pozrela sa na mňa povzbudivo.
"Bojím sa Dani, ale asi máš pravdu" povzdychla som si ale musela som uznať, že to už nezvládam udržiavať v sebe.
"No ale to sme odbočili, o tomto som s tebou nechcela hovoriť "
"Počúvam.."
"Vieš, mám pocit, že sa s Liamom vzďaľujeme" nechápavo sa na mňa pozrela.
"Ako to myslíš?"
"No proste, je stále s tebou alebo v práci, ako neber si to zle, mám ťa rada a chápem, že sa ľúbite ale už mi to trošku vadí, že Liam chodí domov len prespávať a dakedy už ani to nie. Tak som ti chcela povedať, že buď sa Liam presťahuje k tebe alebo ty sa presťahuješ k nám" neisto som na ňu pozerala a čakala čo na to povie.
"Ja myslím, že máš pravdu. Vyskúšame ako nám to pôjde u mňa a potom sa uvidí či sa presťahuje Liam na stálo sem alebo ja k vám. Čo ty na to?"
"Dobre, súhlasím"
"Super, takže sme dohodnuté a teraz si poďme urobiť babský večeeer" len som nad ňou pokrútila hlavou a išla vybrať film.
****
Tento večer som si veľmi užila. Dani je úžasná osoba a ja ju mám veľmi rada. Po čase sa k nám pridal aj Liam. Ale mňa zas odsunuli na vedľajšiu koľaj. Muchlovali sa tam a neskôr sa vyparili do izby. Nemusím dlho rozmýšľať čo išli robiť. A ja to budem musieť zase počúvať. Tak túto noc vidím na zaspávanie so slúchatkami v ušiach.
