Prišla som domov a rozsvietila svetlo.
V byte bolo ticho. Kde sú všetci?
Ty si fakt asi mimo z toho Stylesa. Čo?nie prečo by som mala byť z neho mimo.
Pretože tvoj úžasný brat ti to ráno ak si spomínaš hovoril. Aha fakt mi to hovoril.
Bože ja asi fakt nie som v poriadku keď sa tu rozpravam s mojim svedomim.
Teší ma keď kvôli mne o sebe pochybuješ.
Tss, ešte je aj zákerné. Možno to je od hladu.Asi sa pôjdem najesť.
Konečne niečo normálne z tvojich ust vyšlo.
To kručanie v tvojom bruchu je neznesiteľné. Zase ty!? Bože ja sa asi sama doma zbláznim. Prišla som ku chladničke a otvorila ju. Čo?! Tu zase nič nieje? Bože to nemôže Liam zodvihnúť aspoň raz ten svoj zadok a zájsť nakúpiť? Všetko musím zase urobiť ja. Obliekla som sa a išla do supermarketu.
****
Prechádzala som pomedzi regály, keď som na konci uličky so sladkosťami uvidela Stylesa. Nedalo mi to a musela som ho isť podpichnúť keď som videla že si berie čokoládu. Prišla som k nemu.
" Čo ti nejaká nedala? Ideš sa utápať v depresii s čokoládou v ruke?" si dobrá. Lepšie by som to nevymyslel. Oh konečne počujem niečo pekné. Vnutri som si zatlieskala.
On sa ku mne rýchlo otočil a pozrel sa na mňa ako na ducha.
" Ako vidím musím s tou oslavou počkať" uškrnul sa.
Nadvihla som nechápavo obočie. On sa tým zrejme bavil.
" No ak nemám halucinácie tak si stále nažive." nasadil hraný smútok.
Aha tak ten ťa zotrel. Vymysli niečo dobré. Túto vojnu nesmieš prehrať. Fakt? Teraz buď múdry. Pomôž mi trošku.Mám to.
" Alebo sa mýlim a tú čokoládu si kupuješ preto aby si ju mohol jesť doma keď sa budeš báť aby ti na dvere nezaklopali policajti." ták a máš to. Super. Teraz sa on tváril nechápavo. V duchu som sa zasmiala.
" A to ako prečo?"
" Či si náhodou Ty niekoho nezrazil. Nečudovala by som sa keď sa pozeráš za každým ženským zadkom. Alebo sa mýlim?" nahodila som tvár nevinneho dievčatka. Jeho päste sa zaťali a oči stmavli. Aa on je naštvaný. Najvyšší čas odísť. Vyzeral že je zabraný do svojich myšlienok a tak práve teraz je ten správny čas na útek. Som na teba pyšný. Začinam mať moje svedomie rada.
Rýchlo som sa otočila na päte, v snahe odísť. Samozrejme na moje veľké "šťastie" ma chytil za ruku a prudko pritiahol k sebe. Bola som nalepená na jeho hrudi.
"Teraz ma počúvaj, ty krpaňa! Prestaň si so mnou zahrávať, lebo neskončíš dobre. Je ti to jasné?" Hovoril skrz zaťaté zuby a jeho oči neboli také pekné zelené ako inokedy, ale priam z nich sršala zlosť a boli čierne.
"A ako skončím? Zrazíš ma?" Nadvihla som obočie. Je pravda, že som sa ho bála, ale neplánovala som to dať na javo. Proste nemôže vyhrať!
×××××××××××
Takže lásočky ,
Tu máte ďalšiu časť. Fakt toto bol úžasný nápad.
Ako vždy vám chceme poďakovať že to čítate. We love you ❤❤
Aj tebe Beckuš sa chcem poďakovať
Som rada že som ťa našla. Love you
Hope you like it!!!
Becky & Christie
