Nahnevane som opustila školský pozemok a vybrala sa domov. Lenže na moje veľké šťastie začalo aj pršať. „No super." Zamrmlala som a na hlavu si dala kapucňu. Ešte toto mi chýbalo ku šťastiu. Ani Liam pre mňa nevie prísť. Pokrútila som hlavou a ďalej kráčala. Zrazu pri mne zastalo auto.
„nastúp." Ozvalo sa po chvíli. Otočila som hlavu na stranu a zbadala tú kučeravú opicu. „nie." Odvrkla som a pridala do kroku. „povedal som nastúp! Ešte prechladneš." Prehovoril tento raz rázne a značne nahnevane. „tebe to môže byť jedno, tak ma láskavo nechaj na pokoji a tiahni domov." Odpovedala som podráždene. „prečo musíš byť taká drzá a neposlušná?!" prehovoril nepríčetne. „a ty prečo musíš byť taký otravný a namyslený debil?" odpovedala som mu s otázkou. „toto nemá zmysel." Zavrel okno a odfrčal na svojom aute do teplých krajín. On si čo o sebe myslí?! Najprv ma skoro zrazí, hučí na mňa ako nepríčetný, kvôli nemu som bola po škole a tam mi dá pusu. Vážne?! Kam som sa to dostala. Pomyslela som si a konečne zabočila na našu ulicu. Rozbehla som sa, lebo začalo ešte viac pršať.
Odomkla som vchodové dvere a vošla dnu. Konečne v teple. Pomyslela som si a vyzula sa. Prebehla som do svojej izby, kde som zo seba všetko vyzliekla až na spodnú bielizeň a zo skrine si vybrala čierne legíny, sivé tielko a sivý sveter. Nezabudla som na čisté spodné prádlo a hrubé ponožky. Odcupotala som do kúpeľne a vliezla pod sprchu. Pustila som na seba horúcu vodu a uvoľnila všetky svaly na tele. Po chvíli som si umyla vlasy šampónom a na telo naniesla sprchový gél. Všetko som to zo seba opláchla a vypla vodu. Zabalila som sa do jemnej bielej osušky a vlasy do menšieho uteráka. Utrela som sa a obliekla si spodnú bielizeň. Telo som si natrela telovým mlieko, ktorý voňal po kokose a obliekla sa. Vlasy som si prefénovala a nechala ich tak. Poupratovala som po sebe a vyšla z kúpeľne.
Nasmerovala som si to do kuchyne, keďže som mala strašný hlad. Otvorila som chladničku a zistila, že v nej dokopy nič nie je. Super. Do obchodu sa mi nechcelo, tak som si objednala pizzu. Mala by som zavolať Liamovi nech skočí nakúpiť, keď pôjde domov. Uvažovala som keď som sedela na gauči spokojná s pizzou v ruke. Tak som vzala do ruky mobil a vytočila číslo môjho brata.
„Ahoj sestrička, čo potrebuješ?" zdvihol to takmer okamžite.
„Ahoj Li, potrebovala by som aby si zašiel do obchodu, keď pôjdeš domov, lebo už nič nemáme v tej chladničke." Zasmiala som sa.
„dobre Daisy. Za chvíľu by som mal vyrážať z práce. Paa zatiaľ." Rozlúčili sme sa a ja som zložila. Ešteže je dnes piatok a nemusím sa na zajtra učiť. Iný teenageri by už išli na party, ale ja som taká nebola. Možno som tak pôsobila, ale radšej som bola doma a čítala knihy alebo pozerala filmy s mojim bratom.
Prepínala som znudene kanály až ma zaujal jeden, kde išiel môj obľúbený seriál The Big Bang Theory. Zapozerala som sa doňho, no nie na dlho.
Niekto mi poslal sms-ku. Nechápem kto. Jemne som sa zamračila a uchopila som mobil do ruky. Otvorila som správy a chcela zistiť, kto mi píše, no bolo to neznáme číslo.
Ahoj Daisy, chcel som sa ti ospravedlniť za moje správanie.Takže mrzí ma to. Zajtra ťa pozývam do kina.Vyzdvihnem ťa o piatej. :* Hxx
No to ma podrž. Buď si zo mňa niekto strieľa alebo strieľa. Nahnevane som vytočila jeho číslo a čakala kým zdvihne ten svoj napudrovaný zadok a odpovie mi.
„Ahoj Daisy." Započula som jeho hlas. Určite mu na tvári trónil úškrn.
„ty čo si o sebe myslíš?" prehovorila som skrz zuby.
„no tak... ja chcem začať od znova." Prehovoril.
„to určite." Odvrkla som si a dodala: „zajtra s tebou nikam nejdem mám svoje plány." Odpovedala som bez záujmu a zložila. Aj keď som žiadne plány nemala, radšej budem doma ako s ním v kine. Ešte by ma predal na orgány. Pche. Takú radosť mu nespravím. Zrazu som započula cinkanie kľúčov vo dverách, čo znamená len jedno. „Liam!" zasmiala som sa a vošla do chodby. „Ahoj.." zasmial sa a vlepil mi pusu na čelo. Zobrala som tašky z nákupom a vošla do kuchyne. „aký si mala deň?" vošiel do kuchyne a začal mi pomáhať vykladať všetko na svoje miesto. „ale celkom fajn, keby som nemusela, kvôli jednému debilovi ostať po škole." Prekrútila som očami a odložila kečup do chladničky. „a čo ty?" usmiala som sa. „ale v poriadku. V práci je toho teraz veľa, ale dá sa to zniesť. Hlavne, že máme peniaze." Úsmev mi opätoval a odložil tašky na miesto.
