*pohľad Daisy*
Keď som sa ráno zobudila, bolo mi strašne zle. Nemala som včera piť a už vôbec nie fajčiť trávu. Zrazu ma naplo a ja som sa predklonila nad vedro. Ucítila som ako mi niekto zachytil vlasy. Bol to Liam. Keď som všechen obsah svojho žalúdka vyvrátila ľahla som si naspäť do postele. „tu máš tabletku." Prehovoril Li do ticha. Jemne som sa naňho zamračila a zobrala si ju od neho. Zapila som ju vodou a ľahla si. „je ti lepšie?" spýtal sa starostlivo. „čo ťa do toho? Môže ti to byť jedno." Hnusne som naňho pozrela a otočila sa na druhú stranu. „Daisy..." vydýchol. „čo?!" hnusne som povedala. „nerob to... mám ťa strašne rád." Hlesol a smutne sa na mňa pozrel. Pozrela som mu do očí a niečo sa vo mne zlomilo. „ja.." nedopovedala som, lebo som sa rozplakala. „no tak Daisy... všetko je v poriadku." Hovoril jemne. „Liam ja ťa mám veľmi rada.." zachrapčala som. „aj ja teba.." odtiahol sa a dal mi pusu na čelo. „zapamätaj si Dais. Či adoptovaná si, alebo nie.. stále ťa mám rovnako rád. Nič sa na tom nezmení. Stále budeš moja malá sestrička, ktorú nadovšetko milujem a budem ju ochraňovať." Zotrel mi slzy z tváre a jemne sa usmial. Tiež som sa usmiala a hodila sa mu do náručia. „a teraz si ľažkaj. Musíš si oddýchnuť. Áno?" usmial sa a ja som si ľahla. Zakryl ma až po uši a dal mi pusu na čelo. „dobrú." Šepla som a znovu zaspala.
Keď som sa zobudila vonku už bolo šero. Hlava ma už ani nebolela. Rozhodla som sa, že pôjdem dolu za Liamom. Tak som sa postavila, no ešte pred tým som si dala rýchlu sprchu. Obliekla som si čisté pyžamo, ktoré sa skladalo z čiernych legín, dlhšieho ružového trička s nápisom ‚I WANT MORE SLEEP'. Vyšla som z kúpeľne a zišla dole. „Ahoj-te" jemne som sa usmiala a prehrabla si mokré vlasy. „no ahoj." Usmial sa Li a objal ma. Pozrela som sa na Harryho a ten na mňa neisto hľadel. Asi sa bál čo spravím. Jemne som sa usmiala a hodila sa mu okolo krku. „prepáč Hazz..." šepla som. „to nič... mala si na to právo." Jemne sa usmial sa dal mi pusu na čelo. „no dobre vy hrdličky. Čo budete jesť?" zasmial sa Liam. „ja nič. Dám si len čaj stále mi nie je akosi dobre" pokrčila som nosom na čom sa Harry zasmial. „čo sa smeješ?" buchla som ho do ramena a hrala urazenú. „ale nič, honey, len si zlatá, keď krčíš tým svojím zlatým noštekom." Zachichotal sa.
