Všetky pekné klamstvá |||.

•1•

Nickolas

Dve dlhé minút som sa pozeral na správu od Niny.
Nina: Rosdimmm
Odoslala ju pred dvadsiatimi minútami a predtým mi volala presne deväťkrát.

Srdce mi spravilo kotrmelec. Všetko som nechal tak a vzal si len kľúče od auta. Musel som ísť za Ninou. Musel som ísť, aj keď sme behom tohto týždeň mali už dva plané poplachy. Niečo mi hovorilo, že dnes naše deti naozaj prídu na svet.

Vo výťahu by som strávil minimálne polhodinu vzhľadom na to koľko v ňom bolo ľudí a koľko ľudí doňho nastupovalo. Ak by som mal stáť a len čakať, tak by ma jeblo. Vybral som sa k schodisku. Vytočil som Ninino číslo, ale nezdvíhal mi. Kurva.  Skúsil som to znovu. A znovu. Nezdvíhala. Z dvesto schodov, ktoré som prebehol za osem minút ma rozboleli nohy.

Snažil som sa čo najrýchlejšie naštartovať a dostať sa k nám domov. Celý som sa triasol. Naposledy som sa takto triasol, keď ma adoptovali. Teraz som sa mal stať ja rodičom a vôbec som nemal poňatia ako ním byť ani som nebol na to pripravený. Ale zároveň som chcel vidieť stvorenia vytvorené mnou a ňou.

Odomkol som dvere od nášho domu a zakričal na ňu. Ticho. Nikto sa neozval. Postupne som prehľadal každú izbu. Nikde však Nina nebola. Telo sa mi potilo a aj keď bol december, tak som mal pocit, že je neuveriteľne horúco. Kde mohla ísť? Zastál som v kúpeľni a do tváre sa mi naliala horúčava. Spomenul som si na náš rozhovor z pred asi týždňa.  Snažila sa ma presvedčiť, že jej mama sa odviezla do nemocnice sama, takže ak nebudem môcť nemá problém vziať auto a...

Ona naozaj nie je normálna. Keď som parkoval vôbec som si nevšimol, že tu jej auto nie je.  Bezváhania som zase nastúpil do auta a tak, že som prekročil všetky rýchlosti som išiel do najbližšej nemocnice.   Moja žena je šibnutá. Nie. Aj to je slabé slovo. Odvtedy čo otehotnela jej načisto drbalo. Napríklad v treťom mesiaci vzala našu motorku a chcela ísť na nej jazdiť. Sama a ešte k tomu bez prilby. Samozrejme, že ja som z toho vyšiel ako debil, ktorý jej nedáva žiadnu slobodu, len preto, lebo som jej to zakázal. Pribehol som k vchodu a k výťahu práve kráčala ona. Teda zdalo sa mi zdialky, že je to Nina. Vzadu mala zapletený vrkoč a na sebe obrovské hnusné horčicové tričko. Nevyzerala, že má bolesti. Aj tak som k nej rýchlo pribehol: ,,Uvedomuješ si ako si ma doriti vydesila?" Otočila sa a tými zelenomodrými očami na mňa pomaly žmurkala. ,,Ty si ma vydesil práve teraz," ruku si položila na brucho a stlačila tlačídko na privolanie výťahu.

,,Si v pohode? Vraciame sa domov?"
Nina sa na mňa zamračila: ,,Príde ti, že som v pohode?" Áno?
,,Nie som! Kontrakcie mám čoraz častejšie A ak by si bol doma, tak som tu už dávno mohla byť a nemusela by som kvôli bolestiam ísť dvadsiatkou." Toto mi robila poslednú dobu stále a naučil som sa, že to musím jednoducho ignorovať alebo jej povedať, že ma samozrejme pravdu.

Nevedel som ani ako rýchlo to ubehlo a už Nina ležala a ja som nad ňou stál. Nechcel som tam byť. Ideálne by bolo ak by porodila až o týždeň možno by som sa cítil viac pripravený na otcovstvo.
,,Tlačte," povedala sestrička alebo doktorka. Neviem čo z toho tá žena bola, ale to sloveso, ktoré povedala sa mi nepáčilo. Nina mi z celej sily zvierala ruku. Prekvapila ma jej sila a naozaj ma to bolelo, ale nemohol som si ruku vytrhnúť z tej jej.

Nedočkavo som sa pozrel medzi Ninine nohy. Nina mi trhla rukou. Nečakal som to a moje nohy boli zoslabnuté, takže som sa zapotácal. ,,Nepozeraj sa tam!" zakričala na mňa. ,,Chcem to vidieť."
,,Potom už so mnou nebudeš chcieť mať sex, keď uvidíš, že z mojej vagíny vychádzajú dve hlavy. Čítala som to v časopise v čakárni u kaderníčky. Vraj je to pre niektorých mužov traumatizujúce," pri každom slove lapala po dychu.