Všetky pekné klamstvá |||.

•13•

Nickolas

Hľadel som do Nininých očí a premýšľal ako jej vysvetliť všetko čo sa stalo bez toho, aby bola na mňa naštvaná. Keď som odišiel z domu, nebol som si istý kam idem a čo robím. Nemal som náladu na nikoho. Potreboval som byť len sám. Prišiel som do svojej kancelárie. Našťastie ma nikto nerušil, takže som si sadol a dve hodiny sedel nad kopou papierov. Práca mi vôbec nepomohla. Zakaždým mi myšlienky behali k tomu
čo sa doma stalo. Víno, jej plač, Danielove slová, jej slová.

Udrel som do stola a mal som chuť všetky papiere roztrhať...alebo podpáliť, keď mi to už tak šlo.
,,Neviete kontrolovať znovu svoj hnev?" pretlačila sa dverami Lena.  Na tvári mala ten svoj typický výraz, ktorý len hovoril o tom aká veľká piča je. Vypočítavá, pribrzdená, sebavedomá...

,,Čo vás do toho?"
,,Myslela som si."
,,Dobre. Môžete sa vrátiť do tej diery, z ktorej ste prišli."
Lena sa usmiala a narovnala sa. Pod sakom mala tielko, ktoré jej odhaľovalo jej slušné poprsie. Zdalo sa mi, že ako sa narovnala sa jej prsia zväčšili.

,,Poďme na drink. Vidím, že to potrebuješ."
,,Ako možeš už len ty vedieť čo potrebujem. A kedy sme si mi dvaja protykali?"
,,Dneska ide z teba iný hnev. Žiaľ nie na mňa. Takže poď so mnou alebo tu zostať a búchaj do toho stola, možno ho po chvíli aj zlomíš."

Vzal som si bundu a snažil sa tváriť, že nie som rád, že ma niekam vytiahla. V malom bare sme vypili pár pohárov. Nerátal som ich, len som si všimol, že som pil úplne inou rýchlosťou ako Lena.

Lena bola iná ako Nina. Bola jej úplny opak. Nezaujímalo ju čo mi
je a ani koľko pijem. Veľa toho nenarozprávala, a to som presne potreboval.

Po nejakom čase kedy som už bol v stave, kedy sa mi svet zdal rozmazaný, sme odišli. Mal som v pláne ísť na hotel, ale Lena trvala na tom, že bude lepší nápad ak pôjdeme k nej. Netušil som ako sme sa dostali do jej bytu, ale to čo sa dialo ďalej som si pamätal celkom presne. Zavreli sa dvere a Lena sa dotkla mojej hrude.

Cítil som hnev. Veľký hnev na všetko a predstava pomsty sa mi páčila. Lena ťažšie vyzliekla moje úzke čierne tričko a hodila ho na gauč.

Bol som to ja, kto sa natiahol a pobozkal ju. Nebol som si tým bozkom istý, ale Lena áno. Ani sa naše pery poriadne nespojili a už som cítil ako jej jazyk naráža do mojich pier. Jej teplá ruka sa dotkla miesta na mojej hrudi. Miesta, ktorého sa mi vždy dotýkala Nina. Miesta, kde som si dal vytetovať medúzu.

Odtiahol som sa a ustúpil o krok dozadu. V spánkoch som zacítil bolesť. Videl som rozmazane, ale nie vďaka opitosti, ale slanej tekutine, ktorá mi ich napĺňala. Predomnou už nestála Lena, ale niekto iný. Za čo som sa mojej Nine chcel vlastne pomstiť? ,,Nie, nie nie. Prepáč mi to." Nina vyzerala zmätene. Z hrdla sa mi vydral tichý zvuk, ktorý by sa dal nazvať vzlykom. Rozplakal som sa. ,,Nechcel som. Nina. Nechcem ti to robiť."

,,Mal by si ísť spať," hlas ktorý na mňa hovoril nepatril mojej dúhe. Utrel som si oči a konečne som sa znovu vrátil do sveta. Nikdy som nerozumel tomu, že som mal počas opitosti halucinácie. Vždy, keď som bol na sračky, tak každá žena bola Nina, preto som štyri roky bez nej sa zakaždým opil a potom pretiahol hocičo ženského pohlavia. Nikdy som nikoho nevidel sa na nikoho pozerať chápavo a nechápavo zároveň, ale Lena sa tak na mňa pozerala.

Nina

,,Vysvetli mi čo znamená skoro," odsekla som a Nick sa konečne prestal pozerať na dlážku. ,,Išiel som do svojej kancelárie a potom prišla Lena. Vôbec som nemal na nikoho náladu, ale ona sa ma zrazu opýtala či nejdem s ňou na drink."
,,Mám dosť..."
,,Nedohovoril som," skočil mi do reči. ,,Sedeli sme spolu a vypili pár pohárov. Som si istý, že Lena pila menej ako ja. Viem, že som chcel ísť na hotel, ale ona mi povedala, že to nie je dobrý nápad, takže ma vzala k sebe. Mám okno ako sme sa dostali do jej bytu, ale pamätám si, že mi začala vyzliekať tričko. Bol som naštvaný a ožratý."
,,Asi to nechcem počúvať," prerušila som ho zachrípnuto. ,,Chcem ti povedať pravdu."
,,Najprv si nechcel. Takže sa môžeme tváriť, že som ti hlúpo uverila to, že si spal u Miriam."
,,Môžeš ma počúvať?"
,,Nechápeš, že mi to nie je príjemne? Keď si spomeniem, že som mala pravdu, že som ťa obviňovala právom, tak sa mi chce zvracať."
,,Neobviňovala si ma ani zďaleka právom. Len mi v tú chvíľu pomohla a bola po ruke. Pobozkal som ju, ale nebol som si tým istý. No ona sa do toho tak vžila a začala hneď spolupracovať. A ja som ti chcem len ublížiť. No pri bozkávaní sa ma dotkla tu," dlaň si priložil k srdcu. Mňa to moje bolelo. Nechcela som si predstavovať, že sa jeho pery dotýkali niekoho iného. Snažila som sa tváriť, že mi tým nezlomil ďalší kúsok srdca. Ale zlomil. Bolo mi jedno, že to bol iba bozk. Pre mňa to bol spôsob nevery.

,,Odtiahol som sa a išiel spať. Spal som tam aj ďalšiu noc, ale prisahám, že sa nič nestalo."
Mlčala som a sama som nevedela čo mu mám na to povedať. Čo chcel, aby som mu povedala?

,,Vieš čo ma štve?" opýtala som sa rečnícky. ,,Že kebyže to urobím ja, histerčil by si. A odo mňa čakáš, že sa budem tváriť že sa nič nestalo. Znovu."
,,Nemal som to urobiť."
,,Fajn. Chcem, aby si odišiel z tej agentúry."
,,Čo? To nemôžeš odo mňa chcieť."
,,Prečo nie? Ty by si to bol schopný odomňa chcieť."
,,Chceš, aby som odišiel z práce len kvôli jednej puse?"
,,Ona po tebe ide. Je cieľavedomá a krásna. Ou a značne jej neprekáža že máš rodinu."
,,Nie. Nedám výpoveď."
,,Nick prímu ťa všade, kde len budeš chcieť. Podľa mňa ak sa ozveš svojmu ujovi, tak ťa bezváhania vezme. Dokonca budeš mať vyšší plat."
,,Nechcem pracovať so svojou rodinou. Robil som to päť rokov a bolo to peklo. Navyše Rene sa mi bude do všetkého starať. Až tak mi neveríš?"
,,Neverím tebe ani jej."
,,Neurobím to."
,,Dobre," vzdychla som si a cítila som ako ma pľúca, srdce a aj hrdlo bolelo. ,,Tak môžeš odísť."
Nick ma počúvol. Prudko vstal z môjho lôžka a odišiel.

Konečne po naozaj dlhšej dobe kapitola ❤️ Milujem vás a dúfam že zvládate školu. Ja mám zatiaľ pocit, že ju nezvládnem.
No držím vám všetkým palce.