Všetky pekné klamstvá |||.

•8•

Nina

,,Ja sa strápňujem?"
,,Inak by si mi kurva povedala, že je v tebe ďalšie dieťa."
,,Chcela som ti to povedať dnes a dúfala som, že sa budeš tešiť," pozorovala som Nickolasa a z jeho tónu som mala zimomriavky. Prečo mi toto robil?
,,No tak von s tým. Koho to bude," prehodil.
,,To nemôžeš myslieť vážne," slzy sa mi hrnuli do očí. ,,Už som ti to povedala!"
,,Neviem asi si zabudla na ten malý detail, ale ja som neplodný."
,,Ja to viem! A neviem ako som otehotnela, ale spávam len s tebou a žiadnu ochranu nepoužívame."
Nick sa ironicky zasmial: ,,Nie som idiot. Ja o ďalšie dieťa nestojím a už vôbec nie nemanželské."

,,Čakám tvoje dieťa. Nerozumiem. S kým iným by som ho mala?"
,,Ja neviem. Možno s nejakým tatkom zo škôlky."
,,Aj keby. Ak by si ma miloval, tak by si bol so mnou aj napriek tomu."
,,Povedz mi meno."
,,Nickolas," precedila som cez zuby. Nick stál a prepaľoval na pohľadom. Nie to bolo slabé slovo. On ma svojim pohľadom škrtil, topil pálil a dusil. Všetky tieto veci naraz. ,,Nickolas Balker," mračila som sa.

,,Je mi z teba zle," povedal tichým hlasom a prešiel okolo mňa do kuchyne. ,,Máš pocit, že ti alkohol pomôže?" opýtala som sa a sledovala ako vyberal fľašu červeného vína. To víno dostal od klienta a dobre som vedela, že bolo dosť drahé, dokonca vyhralo aj nejaké ocenenie.
,,Uhádla si," otvoril fľašku.
,,Nebudeš chlastať. Ešte sme neskončili."
,,Ale áno skončili sme. Skončili sme."

Zacítila som nával emócií. Hnev, bezmocnosť a hlavne sklamanie z neho a z jeho reakcie. Navyše na mňa vplývali aj hormóny. Nepovedala som mu to, pretože nebol správny čas mu to oznámiť a potom som na to, že o tom ešte nevie zabudla. Áno, doslova som posledné dva dni zabudla na to, že Nick o mojom tehotenstve nevie.

Natiahla som sa za fľaškou. Nečakal, že mu ju vezmem, takže pár sekúnd na mňa len nemo hľadel. Z celej sily som ju hodila na zem. Cez celú kuchyňu sa ozval zvuk rozbíjajúceho skla. Víno sa zemi vyzeralo ako mláka krvi a črepiny boli úplne malé. ,,Jebe ti?"
,,Tebe jebe!"

Doteraz som Nickolasovi nijak fyzicky neublížila. Nikdy som mu nedala facku, ale teraz som mala na to nehorázne chuť. Najradšej by som ho prefackal až kým by jeho líca neboli červené. ,,Ty sa vôbec netešíš. V hlave sú vytváraš svoje vlastne scenáre. Pritom som ťa nikdy nepodviedla. Otehotnela som, a keď som to zistila som bola šťastná, aj keď som to nečakala. A ty? Pozri sa čo robíš."
,,Ja som ďalšie dieťa nechcel. Z tej predstavy mi je..." nedopovedal. Ale vedela som si to domyslieť. Po lícach mi stekali slzy.

,,Ak sa mi teraz budeš snažiť vnútiť potrat, tak zabudni. To dieťa je moje a tvoje, ale ak ho nebudeš milovať, bude len moje."
,,Ako to myslíš?"
,,Rozvediem sa s tebou."
,,To nemyslíš vážne!" zvolal.
,,Myslím."
,,Budeš dobre sprostá, ak sa pustíš do rozvodu so mnou."
,,Je mi to jedno. Veď sám si tvrdil, že sme skončili."

,,Chcem urobiť testy otcovstva."
,,Nie. Plodnú vodu mi odoberať nebudú," povedala som rázne.
,,Nemyslel som na to," hlavou kývol na moje brucho. ,,Myslel som dvojičky."
,,Bol si pri mne!" zakričala som.
,,Doktorka hovorila, že sa to máloktorým párom podarí na prvý pokus. Kde mám istotu, že vznikli naozaj zo mňa?" Naozaj to povedal? Naozaj tie slová povedal?
,,Neznášam ťa." Nohy sa mi triasli a bála som sa, že zachvíľu spadnem.

,,Na tom víne mi naozaj záležalo."
,,Ak by ti na ňom záležalo, tak by si ho vypil v kľude nie, keď si agresívny a chceš mať len v krvi akýkoľvek alkohol." Nick ma obišiel a zamieril k schodisku. ,,Ešte s tebou hovorím!" kráčala som za ním a bola som presvedčená, že ide do svojej pracovne, ale Nickolas nešiel do pracovne.

Zamieril do našej spálne a ja som sa zľakla, že si ide pobaliť svoje veci a odíde na pár dní. Ešte mi to neurobil, ale nikdy predtým som v ňom nevidela to, čo teraz. ,,Si nahovno rodič a ešte viac nahovno manžel," úpenlivo som premýšľala čím by som mu zapichla nôž do srdca a ublížila, tak ako on mne. ,,Daniel by takto nereagoval." Nickolas ma nevnímal alebo teda nevyzeral, že by ma vnímal.

Otvoril môj šuplík v nočnom stolíku. Keď z neho vybral papier, zpozornela som: ,,Čo to robíš?"
,,Nech ti Daniel napíše list. Aj tak na ničom už z toho nezáleží," zo zadného vrecka nohavíc vybral svoj zapaľovač.
,,Nick," vydýchla som. ,,Nick prosím vráť ho." Svoj tlkot srdca som počula tak hlasno až prerušil moje slová. V Nickolasovej tvári bol len chlad, keď palcom urobil jeden pohyb a na zapaľovači sa zjavil plamienok. Podišla som k nemu o dva kroky.

Ten list pre mňa znamenal všetko. Čítala som ho stále dookola. Milovala som ho. Milovala som ho, pretože sa mi v ňom Nick otvoril, pretože mi v ňom vyznal lásku. Ten list mi štyri roky pripomínal Nickolasa. Bolo to viac než len písmenká na papieri. Nick zdvihol zapaľovač vyššie a podpálil ho. Spodok papiera sa hneď chytil a horel.

Nezvládla som dobehnúť k nemu a uhasiť ho, pretože som spadla a kričala. Plakala som a ústa som si zakrývala dlaňami. Oči som mala zaslzené a nedýchala som. Týmto na Nickolas zlomil. Môj Nick by to neurobil. Urobil by to starý Nick.

,,Odchádzam," povedal, ale mne v ušiach pískalo, takže som jeho hlas počula tlmene. ,,N-n-ie," pokrútila som hlavou a zaslzenými očami som sa naňho pozrela. Nazbierala som zvyšky energie a slabým hlasom som povedala: ,,Ja idem a beriem si motorku."
,,Kúpil som ju ja, takže idem na nej ja. Nemám chuť kupovať novú ak by si na nej havarovala."
,,Dob-r-re vedieť," zostala som sedieť na zemi.

Až vtedy, keď som si bola istá, že Nickolas už odišiel, roztrasnými nohami som podišla k listu. Na zemi bol popol. Zaostala z neho len štvrtina. Prečítala som si aspoň to čo zostalo. Raz mi jedna vychovávateľka povedala, že pekné momenty sa končia prirýchlo a to, že boli pekné si uvedomíme až keď skončia. Odpusť mi všetko a nehnevaj sa za to, čo teraz robím. Jedného dňa

Ostatok bol zhorený. Znovu som sa rozplakala. Mala som pocit, že spálil aj moje srdce. Pozerala som na list a nevedela spracovať čo z neho zostalo.

Ahojte. No...ehm nebudem sa vyjadrovať, ale vaše vyjadrovanie ma zaujíma! Milujem vás cmuk. Som teraz dosť aktívna.