Všetky pekné klamstvá |||.

•17•

Nina

Dlhú chvíľu som sa len dotýkala Nickolasových tetovaní. Keďže nemal tričko a vonku už svitalo mala som k ním skvelý prístup. Dotýkala som sa hlavne škorpióna a vzápätí moli na hrudi. Všetky jeho tetovania som milovala a ešte viac som milovala ich význam.

Opatrne som sa vymotala z množstva rúk a nôh, ktoré som mala na sebe a išla všetko pripraviť. Obliekla som si teplákovú súpravu a pripravila oblečenie aj dvojčatám. Urobila som šesť syrových toastov a vyložila myčku ešte zo včera. Keď som mala už všetko hotové vyšla som znovu do spálne pripravená zobudiť dvojčatá. Neznášala som ich budiť, ale bol čas ísť do škôlky. Ani som nestihla otvoriť dvere a vedela som, že sú hore. Samuel sa pokúšal zísť dole z vysokej postele. Nick sedel a vedľa neho sedela Aime, ktorá bola celá červená a srdcervúco plakala. Samuelovi som pomohla zísť z postele a prisadla som si k Aime. ,,Stalo sa niečo?" opýtala som sa opatrne. Aime ledva dýchala a Nick ju upokojujúco hladil po chrbáte.
,,T-tato," zakoktala.
,,Život je hrozný, však?" povedal jej Nick. ,,Nickolas," okríkla som ho.
,,Povedal som, že už nebudú môcť s nami spať," vysvetlil.
,,Načo si to hovoril?" zašepkala som ostrým šepotom. Utrela som Aime slzu a strapaté hnedé vlasy som jej upravila do zadu. ,,Čoskoro budeme mať doma novorodenca, len ich pripravujem," povedal.

,,M-mi," zašepkala Aime. ,,Nechcem sestu," hovorila tak, že som jej ledva rozumela. ,,Možeš ju vrátiť?" opýtala sa. Vtiahla som Aime do svojho náručia a zazrela na Nickolasa.
,,Neboj sa. Kým bábätko príde máme veľa času," chytila som ju za čelo. Jej telo úplne horelo. ,,Je horúca. Donesieš teplomer?" povedala som Nickovi. Nick vstal a išiel do kúpeľne. Samuel stál pri dverách a ticho pozoroval čo sa deje. ,,Bolí ťa niečo?" opýtala som sa a dala jej pusu na spánok. ,,Bruš-ko." Aime nebývala často chorá. Vlastne takmer nikdy. Prvýkrát mala horúčku práve teraz a ja som začínala panikáriť.

Nick mi po chvíli podal teplomer a ja som ho strčila Aime pod pazuchu.
,,Úplne sa potí," povedala som skôr sama pre seba ako Nickovi.

Samuel sa cítil úplne zdravo a trval na tom, že musí ísť do škôlky kvôli nejakej hračke. Nickolas pomohol Samovi sa obliecť a odviezol ho do škôlky. Vytiahla som teplomer, ktorý ukazoval tridsaťdeviatku.

Prikryla som Aime perinou a zišla do kuchyne. Zapla som kanvicu na čaj a vyhľadávala na googli všetko ohľadom horúčky. Nič mi nepomohlo. Keď som bola malá a mala som horúčku mama ma sprchovala vo vlažnej vode a vždy to pomohlo. Rozhodla som sa to vyskúšať na Aime. Napustila som do vane trochu vody a odmerala ju teplomerom, tak aby mala presne tridsaťsedem stupňov.

Keď som sa vratila do spálne Aime zvierala v rukách plyšového oslíka a korienky vlasov sa jej začínali potiť. Opatrne som ju vzala na ruky.
,,Ideme do vane," zašepkala som.
,,Ee," zamrmlala.
,,Len chvíľočku uvidíš, že ti bude lepšie."
V kúpeľni som Aime vyzliekla prepotené pyžamo a vyčesala jej hnedé vlasy do fontánky. Posadila som ju do napustenej vane. Hneď ako sa Aime dotkla vody zapišťala. ,,Studená!"
,,Nie je studená. Aime no tak musíš tam ísť."

Aime chvíľu sedela vo vani a pozerala sa na mňa. Bola v pokoji a zdalo sa mi, že si na teplotu vody zvykla. Po pár minútach som ju zabalila do uteráka a obliekla jej čisté pyžamo. Uložila som ju do postele a dúfala, že zaspí.
Nachvíľu som odbehla preč do svojho atelieru, keď som sa vrátila skontrolovať Aime celá bola prepotená.  Malý studený obklad som jej priložila na čelo. Mala som hroznú chuť nadávať. Nadávať na seba a na všetko.

Aime nahlas prerývane dýchala a plakala. Zapla som druhýkrát teplomer a vložila jej ho do jamky v podpazuší. Hladkala som ju a studeným obkladom jej utierala tvár. Teplomer vydal tiché pípnutie. Vybrala som ho, ale nebola tam tridsaťdeviatka, ale štyridsiatka. Zízala som na teplomer a do očí sa mi hrnuli slzy.

,,Nina," zašepkal Nick. Zdvihla som hlavu k nemu. Opieral sa o zárubnu a pery mal v rovnej línii. Nepočula som jeho kroky ani kľúče, vlastne som ledva počula jeho hlas. ,,Musíme ísť na pohotovosť," prehovorila som zachrípnuto. Vstala som z postele a potiahla Nickolasa, aby sme vyšli zo spálne. ,,Má štyridsiatky. Čítala som, že vraj horúčky u detí môžu byť aj smrteľné," hlas sa mi triasol. Nickolas sa chvíľu na mňa pozeral tak, že som mala pocit, že aj on sa rozplače. Párkrát zažmurkal a lesk z jeho očí zmizol. Vtiahol ma do svojej náruče: ,,Pokoj. Vezmeme ju do nemocnice a bude to dobré."
,,Bojím sa."
,,Podľa mňa v noci nemala ešte horúčku. Nebude to nič vážne," hladkal ma po chrbte. ,,Má štyridsiatky," zašepkala som. ,,Zníži sa a bude v poriadku. Viem to," povedal tak, že som mu to uverila.

Ahojte 🤍🫀Chcela som ešte včera vydať, ale nakoniec som nestihla. Takže máme tu ďalšiu kapitolu a ja sa úprimne teším na ďalšiu, ale najviac sa teším na poslednú. Úprimne mi je ľúto Aime, ale uvidíte<333 Milujem vás.
💋💋💋