Všetky pekné klamstvá |||.

•4•

Nina

Aime a Samuela som zapútala do autosedačiek. Neprešlo ani päť minút a už v aute zaspali. Keď sme prišli domov vzala som Sama na ruky tak, aby som ho nezobudila. Nick vzal Aime a spolu sme ich preniesli do našej spálne. Museli byť hrozne unavení, keďže dnešný poobedný spánok vynechali. Našťastie pyžamá mali na sebe, takže sme ich len opatrne vyzuli.

Zatvorila som dvere a pozerala sa na Nickolasa ako vchádza do svojej pracovne. ,,Ty nejdeš spať?"
,,Nemožem."
Nevyjadrovala som sa k tomu. Nickolasova celá životospráva bola otrasná. Niekedy sa prejedal, inokedy nejedol aj dva dni. Tak isto to mal aj so spánkom. ,,Dohodla som sa, že k nám príde Dan postrážiť dvojičky. Aj tak nebudeme dlho preč."
,,To vážne? Nemohla si popýtať Mimi? Alebo Vivien?"
,,Tvoja sestra nemôže a s Miriam..." vzdychla som si. ,,Som pohádaná."

Nespýtal sa ma prečo. Neopýtal sa ma na nič, len bez slova sa otočil a zavrel sa vo svojej pracovni. Povedala som si, že keď Nick nejde spať nepôjdem ani ja.

Prešla som cez chodbu a otvorila dvere, ktoré boli hneď vedľa Nickovej pracovne. Zapálila som lampu na pracovnom stole a sadla si na stoličku. Mala som tu neuveriteľný bordel. V mojom ateliéri boli porozhadzované papiere, náčrty a hlavne farby.

Do práce som mala všetko nakreslené a teraz som hlavne potrebovala dať zo seba von svoje emócie. Odštopla som sa na stoličke s kolieskami k stojanu. Rozbalila som fóliu na plátne a vzala len štyri akrylové farby, ktoré som plánovala použiť. Predtým ako som začala maľovať som si prezliekla staršie tričko.

Štetcom som začala prechádzať po plátne. Bolo mi jedno čo kreslím. Kreslila som len čiarky, bodky, vlny...niečo čo nedávalo zmysel.

Keď som otehotnela trávila som veľa času kreslením. Vtedy by som zabíjala pre to, aby som mala v dome miestnosť, kde by som len maľovala. No teraz som si ju akosi nevážila. Raz som Nickolasa prinútila, aby so mnou kreslil. Dala som mu plátno a povedala, že má nakresliť čo len chce. Jeho maliarské schopnosti boli na úrovni päťročného dieťaťa, ale predsa som si ten obraz vyvesila tu do ateliéru. Bola som tam nakreslená ja s farebným svetrom a pozadie bolo tmavé. Moje vlasy nakreslil ako len tri čiarky. Oči ako len bodky a moje telo tvorilo jeden veľký ovál a štyri menšie. Usmiala som sa na ten obraz.

Bolo už neskoro. Takže hneď ako som umyla štetce, tak som sa išla aj osprchovať. Dala som si len rýchlu sprchu. Všetko v ateliéri som odložila na svoje miesto a vybrala sa do spálne. Ľahla som si na kraj postele k Samovi a objala ho. Jeho malá ruka sa dotkla tej mojej a silno ma stisol. Bála som sa ako bude Nick zajtra reagovať na to, kam ho chcem vziať. Ale mala som pocit, že je to správne.

Nickolas

Do postele som prišiel o piatej. Nejak som si neuvedomoval čas. Všetci traja spali natlačení na kraji. Ľahol som si na druhú polovicu postele a pritisol sa k nim. Páčilo sa mi, že sme takto spali. Aj keď mi k tomu, aby som sa Niny dotkol bránili dve malé spiace telá.

Na bruchu som cítil záťaž. Nejaké teplé ruky sa ma dotýkali a silno mi buchli po hrudi. ,,Vstávaj!" zakričal. Otvoril som oči a nadomnou bola Samuelova hlava. Škeril sa a smial zároveň. V spálni už nikto nebol. Iba ja a Samuel.
,,Sam, toto mi robiť nemôžeš," vyhŕkol som. ,,Bolo to smiešne," povedal a zliezol z môjho tela dole.

Rukami som si prešiel po tvári a posadil sa. ,,Príde dnes Daniel," oznámil som svojmu synovi.
,,Nie. Veď je už tu." Nadvihol som obočie a vyliezol z postele.

Samuel zostal sedieť na posteli a pozoroval každý môj pohyb. V noci mi bolo horúco, čiže som spal len v pyžamových nohaviciach. Zo skrine som si vybral čierne tričko a rifle.
,,Keď budem väčší chcem mať pokreslené telo ako ty." Usmial som sa a prevliekol si tričko cez hlavu. Bolo mi trochu malé na hrudi, ale nemal som už veľa obyčajných tričiek.
,,Čo by si si chcel dať vytetovať."
,,Tigra," povedal. ,,A tvoju tvár."
,,Ježišikriste," zasmial som sa a vzal ho na ruky.

Vyšiel som zo spálne a počul som z kuchyne hlasy a smiech. Vlasy som si prečesal prstami, aj keď som vedel, že mi to nepomôže.

,,Potrebujem vidieť tvoj úsmev."
,,Veď ja sa usmievam," povedala.
,,Nie tak často ako kedysi. Si s úsmevom nádherná. Nieže by si bez úsmevu nebola, ale s ním si krajšia," povedal Daniel. ,,Máš pekné zuby a ešte krajšie pery." Prudko som vydýchol.

Cítil som ako mi bolo odrazu teplo. Krotil som sa, aby som hneď nepobežal k Danielovi a neudusil ho. Bol som strašný idiot, keď som mu pred nedávnom pomáhal s rozvodom. Vedel som, že sa mu Nina viac než páčila. No považoval som to za minulosť. Nenapadlo mi, že by za ich kamarátstvom by mohlo byť niečo viac, teda až doteraz.

Položil som Sama na zem a neponáhľal som sa dole na prízemie, pretože som dúfal, že budem počuť ďalší zaujímavý rozhovor. Pokazil mi to však Samuel, pretože vyletel po schodisku dole, takou rýchlosťou až som sa bál, že spadne.

Prišiel som do kuchyne a obaja úplne stíchli. Oprel som sa o stenu: ,,Ruším vás?" spýtal som sa a omylom do toho dal príliš veľa uštipačnosti. No bolo mi zle, keď som ich dvoch videl vedľa seba a usmievať sa. Bola pravda, že Nina sa už tak veľa neusmievala a mohol som za to ja, ale teraz mala kútiky úst zdvihnuté kvôli Danielovi. Daniel sa narovnal: ,,Ahoj Nick," úsmev mu na perách zamrzol. Žeby výčitky? Pozrel som sa na Ninu. Špinavoblondavé vlasy mala v cope, ale pár prameňov jej vykĺzlo z gumičky. Nina sa tvárila nechápavo. Neustále ma upodozrievala, že som jej neverný, no čo ak ona mala niečo na svedomí?

Hi guys <333 Dúfam že vás to zatiaľ baví a že to čítate. Pretože aj keď to nebude dlhé tak plánujem zvraty🫶🏻 Milujem vás.