„Crrrn Crrrn". zazvonil mi budík. Tľapla som po ňom a vstala. Vyšla som z izby, rovno do kúpeľne kde som sa umyla. Na raňajky som čas nemala tak som si zobrala peniaze z pokladničky aby som išla aspoň do obchodu. Na stole som si všimla odkaz od mamky. Písalo sa tam že musela ísť do práce ale na obed už bude doma. V škole máme bufet môžem si aj tam kúpiť jedlo aby som stihla.
„Ahoj Tami". pozdravila ma kamarátka Kika.
„Ahoj Kika". slušne som odpovedala.
„Jak se máš?". opýtala sa ma.
„Dobre". zaklamala som. Mala som sa hrozne. Stále som rozmýšľala čo mi povedal Jakub, dúfala som že ho ešte niekedy stretnem. Vlastne som vedela že ho stretnem keďže je v Caffetterii stále.
Škola sa skončila a ja som išla domov. Domov som išla okolo Caffetterie aby som sa pozrela či tam ešte je mamka. Bola tam, tak som sa za ňou zastavila aby som ju počkala a išli sme spolu domov.
„Ahoj mamka". hodila som si tašku ku stolu.
„Ahoj čo ty tu?". opýtala sa. Mala celkom dobrú náladu.
„Išla som okolo tak som sa pozrela či tu náhodou niesi". slušne som jej povedala. Nechcela som jej pokaziť náladu.
„Super o chvíľu končím, tak pôjdeme". na to som iba kývla hlavou.
Prišli sme domov, ja som sa najedla a išla som si urobiť domáce úlohy. Išla som sa dole napiť keď na mňa mamka skríkla.
„Tamara".
„Prosím". slušne som odpovedala pretože som sa zľakla. Pred chvíľou bola milá a teraz na mňa kričala.
„Choď do obchodu zoznam máš na stole aj peniaze". povedala to naštvaným hlasom. Hneď som sa obula a utekala do obchodu aby na mňa zbytočne nekričala. Rýchlo som všetko nakúpila a zaplatila. Domov som tiež behala naozaj som sa bála. Keď som už bola pri dome videla som policajné auto a jedno čierne auto. Vošla som dnu a to čo som videla ma zaskočilo.
Prečo tam asi bola polícia? Hmm
