„Už je tady jídlo". zakričal Dominik.
„Ideem". povedal Tomi a ja som išla za ním.
„A ako pojdem zajtra do školy? Odnesie ma niekto?". opýtala som sa pretože zajtra je škola a musím tam ísť.
„Já tě klidně vezmu o které?". opýtal sa Tomáško.
„No na 8:00 čiže asi 7:30 aby sme šli z domu". ujasnila som mu.
„Tak to abych už šel spát". zasmial sa. Mal tak pekný úsmev. Ale to som už hovorila.
„Ano ale najprv sa poď najesť". usmiala som sa.
„Je to výborný ". povedal plnými ústami.
„Pustíme si nejaký film?" opýtala som sa keď sme zjedli.
„No měla by sis jít lehnout abys zítra ráno vstala". povedal Jakub ako správny ocko.
„Dobre no o 6:30 vstanem. Tomi nastav si budík". radšej som mu to povedala aby nezaspal.
„Ano ano neboj se".
„Super tak dobrú noc". zamávala som im.
„Dobru noc". povedali všetci.
„Jdu tě uložit". povedal Kubi.
„Idem sa ešte osprchovať".
„Ano jasně počkám tě". Kubo mi zatiaľ nachystal posteľ a sadol si na stoličku.
„Kubo?". opýtal sa ho Tomáš.
„Ano?".
„Mohl bys prosím vzít zítra Tami do školy ty? Já už něco mám a odkládal jsem to dlouho". pozrel sa na neho tým jeho zlatým pohľadom.
„Nevím, aj já už zítra něco mám".
„Aha a Dominik?". postavil sa aby išiel za ním.
„Na něj bych se nespoléhal, ale můžeš se zeptat".
„Okey tak jdu za ním". usmial sa.
„Dominik?". zavolal ho Jakub.
„Ano?". dvihol k nemu hlavu.
„Odnesl bys prosím zítra Tami do školy? Já s Tomášem už něco máme".
„Jasně mohl bych". usmial sa.
„Díky brácho máš to u mě". poďakoval sa mu.
„Tami". zakričal Jakub.
„Prosím?".
„Zítra do školy tě odnese Dominik. Promiň, já a Tomáš už něco máme". bolo mi to jedno ale radšej by som išla s nimi.
„To je v pohode kľudne pojdem aj sama". nebolo mi to jedno.
„Dominik tě vezme nepůjdeš sama co když se ti něco stane?". bolo cítiť z neho strach.
„Dobre no pôjdem s nim".
„Můžu si k tobě na chvíli lehnout?".
„Ano jasne". bola som rada.
„Co bys chtěla zítra na svačinu?". opýtal sa ako správny ocko.
„Stačí iba nejaké ovocie". s touto vetou som zaspala. Bola som veľmi unavená. Ráno som sa zobudila ešte pred budíkom ale Kubo tu už nebol. Išla som dole po schodoch kde som uvidela odkaz a krabičku vedľa neho. Na odkaze bolo napísané "Pro Tami <3". V krabičke bolo ovocie. Zobrala som si ju a išla dať do tašky. Cestou som zašla do kúpeľne sa umyť. Keď som vychádzala z kúpeľni narazila som do Dominika.
„Dobré ráno".
„Jee ahoj Tami". pretrel si oči.
„Idem sa obliecť a môžme ísť".
„Dobře jdu se umýt a obléct".
Kým sa sprchoval išla som si odniesť dole tašku. Napadlo ma že sa pôjdem pozrieť či už Jakub vstal. Nebol v izbe tam som išla za Tomáškom. On už vstal ale ležal ešte.
„Dobre ráno". zapriala som mu.
„I tobě jedete už?"
„Ano o chvíľu Dominik sa už oblieka".
„Tak ať se ti daří, ahoj". pozdravil sa mi.
„Ďakujem ahoj". zamávala som mu.
Išla som sa obuť. O chvilu na to prišiel aj Dominik.
„Kto príde po mňa do školy?". pýtala som sa.
„Nevím kdy končíš?".
„O 12:50".
„Tak to už asi bude moct Jakub. Ale pojď už nebo nestihneme". odomkol dvere, zobral kľúče od auta a vyrazili sme. Cestou sme sa rozprávali o rôznych veciach.
„Môžeš tu zastaviť". ukázala som mu miesto kde ma môže vyložiť.
„Tak ahoj ať se ti daří". nastavil pesť ako pozdrav.
„Ahoj". zamávala som mu.
Do školy to bolo už iba pár metrov.
"Tami počkej". kričala za mnou Kika.
„Ahoj Kika". pozdravila som ju.
„Kdo byl ten pán se kterým jsi přišla?".
„Mamkin kamarát". nechcelo sa mi o tom rozprávať.
„Aha zajímavě".
„Nechcem sa o tom rozprávať poďme radšej do školy". navrhla som.
Čauko príbehy budú vychádzať asi každý deň, teda budem sa snažiť. V príbehu je pár chýb ako napríklad to že keď som to písala tak Dominik už mal 29 ale v tomto príbehu bude mať 28. Ďalšia taká mala chybička je že Tamarkina kamarátka Kika v predchádzajúcich príbehoch hovorila po slovensky a v tomto po česky. Tak snáď Vám to nebude vadiť. Užite si príbeh.
