II.

200 8 0
                                    

„Vstávaj". vtrhne mi do izby mamka. Pozrela som sa na hodinky a bolo iba sedem hodín.
„Prečo veď je sobota?". opýtala som sa. Bolo mi jasné že musím upratať ale prečo nie aspoň neskôr.
„Je sobota a v sobotu sa upratuje. Povysávaš, pozmývaš, utrieš prach a pôjdeš do obchodu". prikázala mi všetko možné a išla si ľahnúť, ja som zatiaľ musela pratať. Keď som sa vrátila z obchodu mamka už vstala a chystala sa do práce.
„Pôjdeš somnou do práce a pomôžeš mi". povedala mamka. Na to som nie povedať nemohla, dúfala som že tam aspoň budú tý típci aby sa ma zastali a nemusela som pracovať keď nemám ešte 15.
„Dobre aspoň sa nebudem nudiť". zaklamala som. Vystúpili sme z auta a všimla som si že pred Caffetteriou sú dva pekné Mercedesi. Dúfala som že to budú oni a áno boli to oni. Hneď ako sme prišli som ich išla obslúžiť keďže za nimi nikto nebol. Tento krát tam boli iba dvaja, zvyknú tam byť tak ôsmi. Objednali si špagety a dve fanty.
„Tobě nevadí, že tě zneužívá? Nemáš 15 nemůžeš pracovat a ani brigádovat ".
opytal sa ma jeden z nich.
Bol zaujímavý pretože všetci boli potetovaný len on nie. Mal iba také male tetovanie pod okom, ktoré skoro nebolo vidno.
„Vadí mi to, všetko robím za ňu ale kebyže to nerobím tak ma zbije a to už zažiť nechcem". bola to pravda. Veľa krát ma bila, keď s nami býval ocko tak ma chránil teraz ma nemá kto.
„Já bych utekl, kdybych byl na tvém místě“. povedal ten druhý.
„Tiež som nad tým rozmýšľala ale keby som sa našla tam ma zmláti tak že si mesiac nesadnem a toho sa bojím". mamka ma už dlho nezbila ale keď som niečo urobila zle tak som schytala.
„Já bych to dal na sociálku“.
„Na tvém místě bych to také nahlasil". povedali svoj názor obidvaja.
„Ja viem ale nechcem ísť do detského domova". povedala som.
„Tamara pohni si". zavolala na mňa mamka. Išla som pre jedlo a doniesla som im ho.
„Kdo řekl že právě do dětského domova?". čo tým myslel?
„Nechápem" zmätene som povedala. Sklonila som hlavu.
„Já bych si tě vzal abys netrpěla". ešte stále som nechápala, tak som znova dvihla hlavu a on sa usmial. Mal veľmi pekný usmev.

Ty a ja Kde žijí příběhy. Začni objevovat