VII

141 6 0
                                    


„Kubi?” Vošla som do izby keď niečo robil.
„Prosím Tami” vošla Tami do izby.
„Zašiel by si prosím ku nám domov po môj skate?” minule keď sme boli vonku všimla som si že tam je nejaký skatepark.
„No když tak moc chceš tak můžu ale i Dominik má nějaky skate” navrhol som jej. Prečo budem strácať čas keď ho môže mať hneď.
„No dobre len som chcela môj ale to je v poriadku” skolopila som hlavu a išla preč.
„Počkej” Chytil jsem ji za ruku. „Já pro neho klidně půjdu” Přitáhl jsem ji aby si sedla ke mně na kolena a dal jsem jí ruku kolem ramen.
„Ďakujem” objala som ho.
.
.
.
„wow máš skate?” opýtal sa Tomáš keď
mi Jakub priniesol moju dosku.
„Vidíš ne?” vyjde na neho Dominik s plnými ústami.
„Jo jen se ptám” urazil sa a odišiel.
„Tomi neurážaj sa” rozbehla som sa za ním.
„Mhm". „Au Tamaro" skočila som mu na chrbát.
„Starček” 
„To není vtipné" hodí na mňa vražedný pohľad.
„Niekto si vrznul?”
„Jo Jo každou noc" pretočil očami.
„Jedeme ven” zakričal Jabuk na celý dom.
„Beriem skate” zakričala som aj ja na celý dom.
„Pičo víš jak jsem se lekl” vystrašila som Tomáša.
„Nenadavaj" *vražedný pohľad*
„Jo jo beru si i já skate?” chytil sa za hlavu.
„Keď máš tak môžeš” môj úsmev na tvári hovoril za všetko.
.
.
Večer sme prišli z vonku a bola som celkom unavená. Skate som si odložila pod posteľ zobrala pyžamo a zamierila smer kúpeľňa. Po krátkej sprche som išla do kuchyne aby som si mohla dať niečo malé na večeru. Otvorila som chladničku a strčila do nej hlavu. Nebolo tam nič na čo by som mala chuť.

„Máš hlad?” pozeral na mna pobavene ako mam hlavu v chladničke.

„Celkom aj hej ale neni tam nič take na čo by som mala chuť” mumlala som si popod nos popritom ako som skakala k nemu na gauč.

„Obejdnám něco? Napríklad Caesar šalát ten neni zlý na večer” navrhol a vyťahoval mobil z vrecka.

„Hm okej” odpovedala som a šuchla sa k nemu pod deku.

„Řekni mimi něco o sobě” odložil mobil a pozrel sa na mňa. Naše pohľady sa spojili a on mal nádherné oči.

„Čo by si chcel počuť?” zasmiala som sa.
„No ja nevim. Co ráda děláš nebo něco z dětství”

„No tak som Tami, to vieš, rada kreslím ale nie take tie umelecké obrazy skôr také... no neviem proste takých všelijakých panáčikov, chodím na výtvarnú celkom ma to baví niekedy som chodila aj na keramiku to ma prestalo baviť. Môj obľúbený predmet v škole je geografia a angličtina. Rada počúvam hudbu najradšej asi Kontrafakt, tiež rada jazdím na skate ale to už vieš tiež a to je asi všetko. Chceš vedieť aj veci ktoré nemám rada?” iba prikívol a tak som pokračovala. „Úplne ako prvé nemám rada obijmania. Na vtáčiky mam alergiu takže tie nemusím. To je všetko asi” nakoniec som sa usmiala.

„Ty vole no já mám rád obijmání. Ale neboj ty ma budeš rada obijmať” kulišácky sa usmial, ja tiež.
.
„To bude asi ta objednávka” dvihol sa a išiel otvoriť keď počul zvonček. Podal pánovi peniaze a išiel naspäť ku mne.

„Dobrou chuť” podal mi misku a vidličku. Ja som si ju zobrala a poďakovala.
.
„Bolo to výborné” usmiala som sa na neho keď som dojedla. Položila som misku na stôl a naspäť si ľahká na gauč.
Bola som celkom unavená.

„Ďakujem čo pre mňa robíš. Mám ťa rada” s týmito slovami som zaspala. Potichu som počula ako povedal „ja tebe" a hladkal ma po chrbte.

Ty a ja Kde žijí příběhy. Začni objevovat