XI

106 7 4
                                    

Je Február a my sme sa dohodli na spoločnú lyžovačku do hôr. Teda, lyžovačko-snowbordovačku. Ja naučím Jakuba na snowboarde a on mňa na lyžiach. Ide Jakub, Tomáš, Andy,
Martina (Andyho priateľka), Dominik a ja. Veľmi sa teším.

        Jakub: Tomáši dej věci do auta
       Tomáš: Už jsou tam
  Jakub: Děkuji Tami pojď
Tami: Idem  

Po dvoj hodinovej ceste sme prišli na miesto. Bolo tam pekne. Svietilo slnko a snežilo. Išli sme sa ubytovať do chaty. Mala som izbu sama. Vlastne každý mal sam až na Andyho a Martinu.

            Tami: Tomi ideš so mnou na
                          snowboard?
         Tomáš: Jo jasně dej mi 5 minút

Po desiatich minútach sme stali v rade na vlek. Bolo tu celkom veľa ľudí. Išiel s nami aj Dominik. Ten si neodpustil komentáre typu prečo idem s Tomášom na vlek.
 
      Dominik: To by se Jakubovi nelíbilo

Přidal další komentár keď videl že ma Tomáš drží okolo pásu aby som nespadla.

                    Tomáš: Davej spusti se
                       Tami: Ty prvý
                     Dominik: Jdu já

Po pol hodine spúšťania sa sme sa rozhodli vrátiť naspäť kedže to nikoho nebavilo. Nikdy som si nemyslela že ma toto môže zničiť. No môže.

        Andy: Já půjdu s Maťou na večeři                    když vám to nebude vadit
       Dominik: Mně ne já se jdu projít
            Jakub: Myslím že nam taky ne
                  Andy: Jo tak čaute
            Jakub: Já bych si dal něco fajně.                              
                     Neuděláme koláč?
       Tami: Mne sa nechce idem si ľahnúť
         Tomáš: Žádné také bude sranda

Po pár minutách prehovárania ma prehovorili. Nachystali sme všetko. Akonáhle som mala zobrať veľkú misku do ktorej sme to mali dať, nedosiahla som na ňu a tak som po ňu skočila. V tej chvíli mi vypadla a spadla na stôl kde bolo všetko. Na zem popadali vajička, múka, rozlialo sa mlieko.

                Jakub: Co děláš ty vole
         Tami: Prepáč nevedela som že to                                  spadne                                                                     
                 Jakub: Utři to raději

     Tomáš: Neřvi tak po ní nemůže za to
          Jakub: Ale může, jdi pryč radši

Odišla som. Toto prehnal. Nemusel tak kričať. Išla som do izby kde som si ľahla.
Po chvíli niekto zaklopal a otvoril dvere. Bol to Tomáš.

                       Tomáš: Tami?
               Tami: Nechaj ma prosím
       Tomáš: Nebuď na mne zlá. Nemůžu
                            za to já
                Tami: Ty nie ale ja hej
    Tomáš: Ne nemůže za to nikdo. Můžu?

Iba som kývla že áno. Nič nepovedal len ma silno objal. Ja som mu začala plakať do hrude. Hladkal ma po chrbte. Po chvíli som zaspala zo slovami že ho mám rada.

Ty a ja Kde žijí příběhy. Začni objevovat