XIX

97 8 0
                                    

Práve sedím s Tomášom v aute a smerujeme do Hradca za jeho mamkou. Vraj sa s ňou potrebuje porozprávať alebo niečo také. Cesta netrvá dlho keďže je to iba kúsok.

Už sme tu a čakáme kým nám jeho mamka otvorí.

           T. mamka: Ahojte pojďte dál
                Tomáš: Ahoj děkujeme
                    Tami: Dobrý deň
     T. mamka: Ale Tamarko tikej mi už

Má naozaj krásny dom s veľkou záhradou plnou ovocia a zeleniny. Cely dom je zladený do biela. Posadila nás na gaučovku a ponúkla vodu. Pýtala sa ako sa chlapcom darí, ako idu koncerty a tak.

       Tomáš: Mamka můžeš na chvíli?
     T. mamka: Jasne, zapni si neco Tami

Povedala a dala mi ovladač do ruky. Chvíľu som tam s tým maturovala. Predsalen máme iný ovladač a nie všetky su rovnaké. Keď som to už zapla chcela som prepnúť na iný kanál ale omylom som to vypla a započula rozhovor Tomáša a jeho mamky.

      Tomáš: Já to už nezvládám mami,
        mám spoustu problémů s penězi
   T. mamka: Tomáši ale já ti dala ja už
    víc nemám. Kdyby mala dala bych ti je

To som sa pokusila rýchlo zapnúť telku. Našťastie sa mi to podarilo. Nechcela som počuť ten rozhovor ale na druhej strane viem, čo ho trápilo a mohli sme mu pomôcť. Z môjho premýšľania ma vyviedol Tom so slovami. „Jdeme"

                    Tami: Dovidenia
       T. mamka: Ahojte dávejte pozor a
                     pozdravte kluky

Slušne som sa jej pozdravila, ona odzdravila a povedala nech pozdravíme chalanov. Keď zatvorila dvere od domu Tom niečo dával do kufra a mal slzy v očiach. Najlepšie je tu osobu iba objať a pohladkať po chrbte. Presne to som urobila.

Doma
Prišli sme neskôr pretože sme sa zdržali na pumpe a potom ešte v obchode. Doma bol Jakub a niečo robil na počítači.

    Jakub: Tami, co jste dělali u Tomášové
                           mamky?
   Tami: No rozpravali sme sa a potom
             sa išiel porozprávať Tom s
                 mamkou osamote
        Jakub: A nevíš nahodou o čem?
      Tami: Viem a nemala by som ti to
   hovoriť ale musím. Večer ti to poviem.

On na to iba kývol. Niesom žiadna krysa ako sa hovorí ale bolo by dobre aby to vedel. Neni správné prasknúť kamaráta ale ani ho nechať tak.

Večer

           Jakub: No už mi to povíš?
     Tami: No hej, kde začať. Proste nemá          
          peniaze a má veľa problémov.
        Jakub: Jo aha. Stačilo říct ja bych
                        mu je dal
               Tami: Tak choď nie?

Postavil sa a vybral z peňaženky 50k a išiel asi pravdepodobne za ním.

                        Jakub: Tome?
             Tomáš: Jo? Potřebuješ něco?             
      Jakub: No, jo. Já videl jsem že jsi se
             trápil dost a chci ti pomoct.

Pohľad Tomáša
Stál som opretý o linku a niečo riešil na mobile do chvíle keď za mnou neprišiel Jakub. „Tome?” oslovil ma. „Jo? Potrebuješ něco?” odpovedal som mu.
„No, jo. Já videl jsem že jsi se trápil dost a chci ti pomoct” dopovedal a vložil mi do ruky 50k. „Já si to ale nemůžu vzít” vrátil som mu ich. „Proč jako ne? Pomůže ti to. Dělám to pro tebe, pro nás aby jsme se mali dobre a neřešili problémy. Ani mi nic nemusíš vracet” nadvihol obočie. Ja som si utrel slzu.
„Noták Tome” dal mi tie peniaze do vrecka a bratsky ma objal. „Děkuji Jakube za vše”
 

No trochu dlhšie. Ospravedlňujem sa za moju češtinu, som lenivá použiť prekladač.

Ty a ja Kde žijí příběhy. Začni objevovat