Tajomstvo mojej krvi

3

Tak sme sa obuli a vyšli sme von.
Keď nezačnú oni prví konverzáciu, tak nemáme sa o čom rozprávať, lebo ja nezačnem prvá.

Po chvíli ticha sa teda Zayn ozval.
Z: bývajú na tejto ulici aj nejakí chalani a baby v našom veku?
R: hej, Andy býva oproti nám, tri domy od nás býva Alex, ostatných veľmi nepoznám. S Alex a Andy chodíme na rovnakú školu a pred štyrmi rokmi sa sem prisťahovala Andy a pred tromi Alex.
A Andy sa nebaví moc s chalanmi, akurát tak len s Alexom.
A: kam chodíš na školu?
R: kúsok odtiaľto. Kam pôjdete vy?
A: myslím že tiež. A Zayn do priemyslu kde vyrábajú kondomy. Ew.
Z: nerob si srandu. Tam nechodím. A ani nepôjdem.
A: a inak, môžem sa ťa spýtať takú viac osobnejšiu otázku?
R: podľa toho akú. Ale tak skús.
A: keď nebudeš chcieť odpovedať, nemusíš. Ale keď neodpovieš, bude to vyzerať ako áno.
R: no tak pýtaj sa.
A: si na baby?

A zastala som. Nevedela som na to odpovedať. Čo poviem? Tak páčia sa mi baby, ale neviem či aj chalani. Už som dávno do nejakého nebola.
R: neviem.
A: ako to?
R: no tak neviem.
A: zistíme to. Máš zajtra doobeda čas?
R: asi hej. Keď tak by som dala vedieť. Alebo radšej mi napíš potom. Som introvert, tak to pochopte.
Z: Amy je lezba.
A: A Zayn je debil. A otravný. Inak, Ray, vyzeráš ako také vĺčatko.
R: ehm... asi ďakujem?

Oh fuck. Amy je na baby? Ako, je celkom pekná.

R: chcete vidieť nejaké obchody alebo parky?
A: anooooo

Najprv sme išli do parku, lebo bol najbližšie, potom do obchodu, ktorý bol blízko parku.

Chcela som ísť aj do lesa, ale povedala som si že radšej nie. Veď som vlkolak, tak aby sa mi nezačali prejavovať schopnosti.
Už sa celkom stmievalo, tak sme sa vydali domov. Pozrela som na mobil koľko je hodín a bolo 18:59. To už je toľko?
Mesiac už svietil na oblohe a osvetľoval dedinu. O pár dní bude spln. Takže dúfam že mi teraz nič nebude, keď sú pri mne tí dvaja.

Začalo mi byť že divne, začala ma bolieť hlava, takmer som si necítila nohy a keď som sa pozrela priamo na mesiac, mala som taký pocit, že moje oči sú iné.
R: musíme si pohnúť, už je tma. Mali sme byť už u nás.
A: Ray? Niečo máš s očami.
R: nie, to je len odraz mesiaca.
A: nemyslím,

A do riti!!!!
Nemôžu nič zistiť. Budem mať problém. A to veľký!
Nemôžu nič tušiť!

R: nechaj to tak. Prosím.
A: počkať. Ty siiiiiiii...
R: čo?... teda... Ja som človek.
A: ale ja som nič nepovedala,
R: ale niečo si si myslela.
A: niečo si, ale nie človek.
R: a na to si prišla ako?
A: tak človekovi by asi oči nesvietili nažlto, že?
R: Nažlto?
A: úplne ti svietia. Nikdy som ns človekovi nevidela že by mal svietiace oči v tme. Takže neskúšaj ma klamať že si obyčajný človek.
R: neviem čo by som mala byť keď nie človek.
Zaklamala som.
A: vlkolak? Upír?
Z: Prepáč Ray, Amy pozerá až priveľmi fantasy seriály o vlkolakoch a upíroch a potom jej z toho prepína,
R: aha.
A: ale mne by to nevadilo keby si bola vlkolak. Vyzeráš ako taký vĺčik. Si roztomilá.
Z: Amy stačí!!!

Začínalo mi byť zle, cítila som sa oslabená, akoby som mala odpadnúť. No a o chvíľu som už videla len tmu.