Tajomstvo mojej krvi

16

Premenil sa na človeka.
Al: hej, som to ja. Čo tu robíš tak skoro ráno? A prečo nespíš? Je ti už lepšie?
R: zobudila som sa dve hodiny pred budíkom, nemohla som uz zaspať tak som sa obliekla a išla sa prejsť.
Al: zabila si niekoho?
R: nezabila som človeka, iba malého zajačika, takže by som nemala mať žiaden problém. A ty koho?
Al: zajac bol najbližšie, takže neprežil. Ako ti chutilo to zajačie mäso?
R: mäso?
Al: hej. Aké bolo?
R: Chutné.
Zaklamala som.
Al: Ray? To fakt? Klameš mi?
R: nie, prečo?
Al: viem, že klameš. Nejedla si ho. Vysala si ho. Je to vidno. Nie som na hlavu, Ray. Nesnaž sa ma oklamať. Viem že máš upírske gény. Po tvojom otcovi.
R: ako to vieš?
Al: včera. Cítila si, že ten magor má v batohu krv. Ja som to necítil vôbec.

Sadli sme si na zem k stene o ktorú sme sa chrbátmi opierali. Položila som si hlavu na Alexove rameno.
R: ale, stále budeme najlepší kamoši, ako doteraz, že?
Al: ale hej, neboj. Trdlo malé. Ale nenapiješ sa zo mňa, že nie?
R: nie.
Zobrala som si z vačku mobil a spravila nám selfie. Alex sa nerád fotí, takže sa mi pokúšal uchmatnúť mobil. Začala som utekať, on za mnou. No mala som výhodu. Upírska rýchlosť.
Hneď som ju zapojila a rehotala sa na Alexovi, ktorý už nevládal.

Al: to neni fér. Ja nedokážem tak rýchlo bežať.
R: veď je to len jedno selfie. Budem ho mať na pamiatku. Nikomu ho neukážem. Sľubujem.
Al: Ray, ja to myslím vážne. Vieš, že sa nerád fotím.
R: najlepší kamoši musia mať spoločné fotky. No tááák, urob to pre mňa, Alexík... pjosímmmmm.
Al: uvidím ešte.
R: a prečo sa vlastne nechceš fotiť?
Al: trápne fotky v rodinnom fotoalbume a keď niekto u nás je, mama ich každému ukazuje a strápňuje ma pred nimi. A to nenávidím. Veď aj tebe ich mama ukazovala, nie?
R: no hej, ale mne sa tie fotky nezdali trápne.
Al: mi chceš povedať, že boli roztomilé alebo čo?
R: možno.
Al: chceš byť ešte tu alebo sa ideme prechádzať?
R: prechádzať sa? No by šlo. Poznáš tu nejaké podobné miesta ako toto?
Al: hej, poznám. Inak, ty máš zajtra 17, nie?
R: no to hej.
Al: to znamená, že budeš mať už všetky schopnosti.
R: asi hej. Inak, tvoji rodičia vedia, že si vlkodlak?
Al: možno to tušia. Ale bojím sa, že keď to zistia, ma vyhodia.

Alexa si adoptovali, keď bol ešte novorodenec, takže si nepamätá svojich biologických rodičov. Ani jeho adoptívny rodičia ich nepoznajú.

R: keby sa tak stalo, skúsim vybaviť u našich, aby si zostal u nás.
Al: dík Ray, ale nechcem byť pri tom, ako si to s Amy rozdávaš.
R: by si išiel von, alebo ja s ňou niekde do lesa. Nikto ti nepovedal, aby si bol pri tom. Bolo by to aj mne nepríjemné. A nechutné. Ewwww...
Al: predstav si, žeby som bol tvoj brat a musel by som byť pri tom, ako vy dve spolu máte svoju chvíľku.
R: ty a môj brat? To je nemožné. Sme si na to až moc podobní. Nemyslíš?
Al: to hej, ale v pár veciach sme rozdielny. Ty si lezba a ja nie som gay. Ja som chalan, ty baba. Ale ostatné veci máme rovnaké.
R: no to je fakt. Ale dobre. Prestaňme. Je to zbytočné.
Al: fajn, fajn, fajn... o chvíľu sme pri ďalšej takej budove. Ale je ako z hororu.
R: wuuuuuuuuuu, tak to sa teším.
Al: už sme skoro tam.
R: niečo cítim. Niekto tam je.
Al: ja nič necítim... aaa počkaj... vlastne aj ja.
R: žeby to bol ten náš nový kreténsky spolužiak z Amynej minulej školy?
Al: nikdy som ho tu nevidel. Takže šanca je 30 na 70.
R: prečo si myslíš žeby to nebol on?
Al: lebo som skoro stále o takomto čase pri tejto budove a nikdy tu nie je.
R: ten psychopat je upír. A ja viem upírov vycítiť. Pamätám si jeho silný parfém. A viem, že ten istý parfém som zacítila aj teraz. Takže stále veríš tomu, že tu nie je?
Al: ty si policajný pes? Či čo?
R: nie, len cítim čerstvú krv a jeho parfém. Až ma z toho parfemu začne bolieť hlava, tak mu odtrhnem hlavu a potom ju zakopem.
Al: to chcem vidieť.
R: radšej sa premeňme.