Tajomstvo mojej krvi

12

Al: no poďme. Nech si nemyslia, že sa ulievame.
R: to hovorí ten pravý. Ale tak pome. Fakt nepotrebujem ísť do riaditeľne kvôli tomu že si mysleli že my dvaja na weckach. Nie ďakujem, nemám ani najmenší záujem o to. Andy, ty tu ostávaš?
An: idem aj ja.
R: prečo si vlastne nebola na prvej?
An: noooo... sa mi nechcelo vstávať a zaspala som.
R: mohla som si myslieť.

Po chvíli sme prišli do triedy.
Všetci na nás pozerali.
Čo sme takí zaujímaví keď na nás tak pozerajú?
Sadli sme si na miesto. Bola tam Amy. Andy si ju všimla.
An: to je ona?
Šepla mi.
R: hej.
An: chceš sedieť vedľa nej?
R: radšej nie.
An: prečo? Veď nechodíte spolu?
R: no oficiálne nie. Nič k nej necítim. Teda aspoň myslím. Nemala som čas k nej začať niečo cítiť. A už ticho.

Začala sa mi točiť hlava a bola som unavená. Hlavu som položila na lavicu a potom som videla už len tmu.

Keď som sa zobudila, bola som v miestnosti, predpokladám že u školskej lekárky (v škole).

Ležala som na takej tej posteli.
Bola pri mne Amy.
Zatvorila som oči, aby si nevšimla, že som sa zobudila.

A: viem že si hore. Ako ti je?
R: nie som hore. Ešte spím.
Zasmiala sa. O necelé dve sekundy mi na perách pristáli jej pery.
Dvere do miestnosti sa otvorili. Stála v nich Andy.
An: Ahoj Ray, a Amy?
A: ahoj, Andy?
An: mhm.
R: Ahoj.

An: pokoooj... ďalej pokračujte. Prišla som sa ťa Amy len spýtať ako ti je.
R: asi fajn.
An: asi? Ray, mala si horúčku. Ukáž.

Prišla ku mne a chytila mi čelo.
An: máš ešte teplotu.

A: Ray, prečo si radšej nezostala doma, keď ti horúčka ešte neprešla?
An: počkať, Ray, ty si mala včera horúčku?
R: hej. Ale myslela som si že mi prešla. Ale asi nie.
An: Nemala by si ísť domov?
R: možno mala, ale zvládnem to tu nejako.
A: si si istá?
R: hej, som. Pome odtiaľto preč.

Postavila som sa z postele. Síce som sa cítila oslabená, ale chodiť som ešte ako tak zvládala.

Do konca poslednej hodiny mi bolo stále divne.
Všetci štyria sme končili rovnakou hodinou, to znamená, že sme išli spolu domov. Teda, každý k sebe domov.

Otvorila som vchodové dvere. Zacítila som krv.
Počkať. Krv? Otec si tu vychutnáva krv?
Vyzula som si tenisky a išla za vôňou krvi.
Našla som ho na gauči pred telkou si popíjať krv z vínového pohára.
R: Oci?
O( otec): Ray? Ty si už doma?
R: áno, som. Mama vie, že piješ krv?
O: veď som sčasti upír, potrebujem krv.
R: odkiaľ ju máš? Od koho? Od nejakého dobrovoľníka?
O: nooo. Ono to je zložité. A ako si vlastne zistila, že je to krv?
R: cítim ju? Žeby?! Mohla som zdediť po tebe upírie gény. Tak sa nečuduj.
O: chceš ochutnať?
Podišla som k nemu, nastavila ruku, aby mi do nej podal pohár s krvou. Dala som si hlt, dva, tri až mi musel otec pohár vytrhnúť z ruky.
O: piješ ju, akoby si ju nepila prvýkrát.
R: čo prosím?
O: už si niekoho vysala?
R: nie?
O: chutila ti tá krv?
R: ktorá?
O: takže si už z niekoho sala krv.
R: nie!
O: nevieš klamať. Aspoň sa nauč lepšie klamať. Aby ti uveril každý. Policajt, detektív, doktor alebo hocikto. Aby ťa nepodozrievali. Dávaj si pozor.
R: ale táto bola dobrá.
O: a tá predtým?

Počula som tresknutie vchodových dverí.
Mama.
M: Ray? Ty si už doma? Obaja ste doma?
R: nie si doma nejako skoro?
M: pustili ma skôr.

R: idem do izby.

Prišla som do mojej izby a zatvorila za sebou dvere. Ľahla som si chrbtom na posteľ.

Z obývačky som pred tým než som zaspala, počula rozhovor rodičov.
M- vysvetlíš mi, prečo mala Ray kútiky od krvi?
O- videla že mám krv, tak chcela ochutnať.
M- to mi chceš povedať, že si jej pomohol k tomu, aby bola krvilačné monštrum?
O- krvilačné monštrum? Takže hovoríš, že si vydatá za krvilačné monštrum?
M: presne tak! Ešte aj ju lákaj na krv! Obaja ste rovnakí!
O: tak prečo si sa za mňa vydala, keď vravíš, že som krvilačné monštrum? Hm?
M: Boli sme mladí, zaľúbení, nevedeli sme čo robíme!
O: takže ma už nemiluješ?
M: nejde o to, či ťa milujem, ale prečo si jej ponúkal krv? Je ešte príliš mladá na to, aby chutnala krv. Zničí jej to život. Nebude vedieť žiť bez krvi. Kebyže jej ju nedáš, nemusela by ešte vedieť ako chutí krv. Stále má šestnásť! ŠESTNÁSŤ! Nemusela si tým ničiť život! Mohla byť ešte normálna. Mohla byť ako ja, nie ako ty!
O: raz by ju ochutnala tak či tak. A to, že jej chutí krv, neznamená, že je alebo bude krvilačná. Tak sa upokoj!
M: ako môžeš byť taký kľudný?
O: prečo si ty teda taká rozzúrená? To ti nepomôže. Mňa nevytočíš.

Potom som už nepočula, pretože som zaspala.
V tom sne sa mi znova objavil ten vlk.