Tajomstvo mojej krvi

6.

Cestou domov sme sa ešte zastavili v obchode pre nejaké jedlo. Nemuseli sme ísť ešte domov. Tak sme sa zastavili v parku, jedli sme, rozprávali sme sa a spoznávali sme sa s Amy.
No ja som občas zablúdila myšlienkami do témy, ako to bude s mojou soulmate keď som teplá.
Alex sa na mňa pozrel že akože Čo? To myslíš vážne? Aj ty? Andy aj ty? To som jediný straight z party?

Och. Vlastne, dokážeme si čítať myšlienky.

Prečo mi čítaš myšlienky?
Lebo to ešte nedokážem ovládať.
Tak sa to nauč, naučíme sa to spolu keď tak, neviem ako ale možno sa to bude dať.
Fajn.

A: hej vy dvaja, počúvate ma aj alebo sa bavíte tým že si čítate myšlienky?
Al: sory.
A: fakt ste si čítali myšlienky?
R: ehm... hej... sory...nad niečím som rozmýšľala, Alex to počul tak musel začať komentovať, že? Lebo to je celý on.
Al: no tak prepáč?!
R: mne sa neospravedlňuj.
Al: prepáč Amy. Ale jej myšlienky sa nedali len prehliadnuť.

debil.
Prečo? Veď som bol úprimný. Čo ti na tom tak vadí?
Teraz si o mne bude myslieť neviem čo.
Neboooj.

Po chvíli sme sa rozhodli ísť už domov.
Keď sme boli už na ulici, šli sme ešte k Amy domov, kde sa Alex zoznámil so Zaynom a ich rodičmi.
Alex nás nechcel opustiť, tak sme to vybavili tak, aby mohli Alex aj Amy u nás obedovať.

Prišli sme teda k nám, vyzuli sa, vyzliekli si bundy a išli sme si ešte umyť pred obedom ruky.

Na obed bude rizoto.

Sadli sme si k stolu, ja som sedela medzi Amy a Alexom, mama oproti mne a otec oproti Alexovi.

V podstate, Alex nikdy takto u nás nebol, pred rodičmi, neobedoval s nami.
Takže ho nemali možnosť spoznať, nepoznajú ho tak ako ja.

Podľa mimických výrazov mojich rodičov som videla že na ňom niečo je. Že nie je len obyčajný chalan z ulice. Asi zistili že je vlkolak ako my.

R.M.(Rayina mama) : Ray? Kde ste vlastne boli celé doobedie?
R: eee... boli sme sa prejsť... v parku...
R.M. : preto ste od blata?

A doriti.
R: boli okolo nás deti, ktoré skákali v parku do blata,
Al: presne.
R.M. : ale Amy nie je od blata. Zase ste niečo vyvádzali?
R: nie!!!
R.M. : Ray, potom sa porozprávame.

Na chvíľu som dostala taký ten malý infarkt.
Ou shit. To bude problém.

Dojedli sme a mňa čakal rozhovor s mamou.

R.M. : Ray? Môžeš mi vysvetliť, prečo je z teba cítiť vlk?
R: neviem. Asi nie. Nemám ako. Inak, kedy je priemerná doba keď má mať vlkolak prvú premenu?
R.M.: väčšinou býva dva dni pred alebo po narodeninách. Prečo? Už máš za sebou  prvú premenu?

Mám jej to povedať?
Chvíľu som bola ticho. A asi som sa tým prezradila.
R.M. : kedy? Ako?
R: no, boli sme vonku, v lese, bol tam vlk, mala som pocit že ho poznám, pohladkala som ho lebo bol kľudný, potom mi začalo byť tak zvláštne, povedala som Amy nech ide preč, no a premenila som sa. Potom som zistila že ten vlk bol Alex.
R.M.: Takže aj on je vlkolak? Opäť intuícia ma nesklamala. Už na obede som z neho cítila vlka.
R: a nie je to skoro? Veď narodeniny nemám o dva dni.
R.M: je to nezvyčajné. Ani neviem ako si sa mohla tak skoro premeniť.
R: nedá sa to nejako zistiť prečo som sa tak predčasne premenila?
R.M.: Sú nejaké knihy, v ktorých by to mohlo byť, ale keďže je to nezvyčajné, tak neviem či by to tam bolo naozaj.