Blúdili sme domom. Išli sme za zvukom, ktorý išiel z nejakej miestnosti na prízemí. Keď sme boli pri tej miestnosti, zahliadla som nejakého vlka, s modrými očami. Vlk sa na mňa uprene pozeral a ja som nevedela čo robiť. No vedela som, že musím zachovať pokoj. Ale ten vlk sa mi nejako nezdal. Bol taký pokojný. Zdá sa mi povedomý. Neviem ako keď je to vlk. R: zostaň tu. A: kam ideš? R: uvidíš.
Pomaly som sa približovala k tomu vlkovi, ani neviem ako ma to napadlo.
Vlka som začala hladkať po chrbte. Po tej jeho hustej srsti.
Cítila som niečo divné. Ten pach alebo vôňa. Poznám tú vôňu, ale neviem priradiť. Viem že je to vlk, ale mám pocit že ho poznám. Niečo ako vlkolačí inštinkt.
A: ako to že je tak pokojný? R: neviem, mám pocit že ho poznám, ale neviem ako. A: si divná. Občas mám pocit, že si vlkolak. Vlk sa na to hneď na Amy otočil. R: čo? A: si vlkolak. R: ja? Ako ti to mohlo napadnúť? A: mala si večer žlté oči keď si sa pozrela na mesiac, potom si myslíš že toho vlka poznáš ale nevieš ako, tomu sa hovorí vlkolačí inštinkt. R: to musí byť náhoda. A: na náhody neverím.
No keď som sa potom pozrela do očí tomu vlkovi, začala som sa cítiť tak nejako divne, akoby mi ten vlk pozeral do duše a ja jemu. Citila som ako sa vo vnútri môjho tela niečo pohlo. R: musíš odtiaľto rýchlo vypadnúť! Vážne rýchlo! A: prečo? R: hovorím, rýchlo!!!
Začala utekať. O chvíľu som ju už nepočula, takže asi už vyšla z budovy.
Kosti v tele sa mi začali lámať. Nechápala som. Mením sa do formy vlka? No nie. Do formy žirafy ty trúbka. -Povedalo niečo v mojej hlave. Ja nie som len niečo v tvojej hlave. Som tvoj vnútorný vlk. Ako že vnútorný vlk? Keď budeš potrebovať radu alebo sa rozprávať, od toho je vnútorný vlk. Môžeš mi dať meno. Aha.
Premenila som sa. Bola som taká bledulinko hnedá.
Ops! Esta imagem não segue nossas diretrizes de conteúdo. Para continuar a publicação, tente removê-la ou carregar outra.
Vlk sa mi zapozeral do očí a na to sa začal meniť. Prekvapilo ma, keď sa premenil ba človeka. Bol to Alex. Al: Ray? Nejako som sa premenila aj ja. R: Alex? Al: nevedel som, že si vlkolak. R: ani ja o tebe. Al: kto to bol? R: naši noví susedia. A to bola Amy. Má brata ktorý sa volá Zayn. Al: tak fajn. Pôjdeme? R: môžme. Inak, prečo si bol tu? Al: rád sem chodím. Je to tu pekné. R: to hej, je to tu pekné. Al: ako ste to tu našli? R: sme išli po ceste a pred nami nejaká cestička po ktorej som ešte nešla. Tak sme chceli vyskúšať niečo nové. Odkedy si sa začal premieňať? Al: pred dvomi týždňami. Vyšli sme z opustenej budovy von. Tam čakala Amy. R: čo tu robíš? Hovorila som že máš radšej utiecť. A: aby som sa stratila? Al: čau. Ja som Alex. A: čau, Amy. Sme noví susedia. Al: fajn. A: vy ste obaja vlkolaci. Chvíľu sme boli obaja ticho, no potom to už nemalo zmysel skrývať, keďže včera videla ako mám žlté oči, potom keď sme boli v budove a hovorili sme o intuícii. Nemá to zmysel skrývať. Videla už aj Alexa, takže sa musíme priznať. R: fajn, nemá to už zmysel zahovárať. Videla si čo si videla. A: vedela som to. Pozrela som sa osprevadlňujúcim pohľadom na Alexa.
