Tajomstvo mojej krvi

17

Pomaly som sa začala premieňať. Alex tiež.
Vyšli sme z krovia a smerovali za tým kreténom.
Kývla som hlavou na pravo, aby som mu naznačila, kde ideme.
Kráčal za mnou. Už sme boli blízko.
Začala som vrčať.
W: Kto je tu?
Opäť som zavrčala.
Pomsta bude sladká.
Stál za rohom budovy. Pomaly som sa k nemu priblížila a skočila naňho. Kúsol mi do krku. Na to som zakňučala. Spadla som na zem.
Ako na zavolanie prišiel Alex.
Hodil sa naňho a tentokrát Alex kusol Willa.
Zatiaľ som sa ukludnila a toho psychopata kusla do nohy. Vyskočila som naňho a kusla ho do krku.
W: psiská odporné! Practe sa mi z očí!

Pozrela som na Alexa s vetou že sa ideme premeniť a vrátime sa.

Zašli sme niekde do budovy a tam sme sa premenili na ľudí.

Išli sme späť za Willom.

R: ale čauko Will. Čo tu ty robíš?
W: Ray? A ty tu robíš čo?
R: ja som sa pýtala prvá. A mimochodom, čo to máš na krku? Niekto ťa pohryzol? Toľko kusancov.
W: nejakí vlci.
R: tak to máš smolu. Neboli besní?
W: mňa nemôžu zabiť vlci. Viem sa zahojiť aj sám.
R: no to sa mýliš. Keď ťa uhryzne vlk, tak sa ti to nezahojí. Zanesie sa ti tam infekcia, býva to častokrát smrteľné. Samotný upír nemá šancu sa z toho len tak dostať. Rada som ťa videla. Čaaaau, vidíme sa v škole, teda možno, ak by si dokázal chodiť.
W: ako to myslíš?
R: všetko som povedala. Čaaau.

Al: to bolo... čo?
R: neviem...
Al: vy ste sa rozprávali?
R: pokiaľ mu nedám moju krv, nebude mať šancu sa uzdraviť. Hybridie uhryznutie je pre samotného upíra smrteľné.
Al: ak si vypýta tvoju krv, dáš mu ju?
R: to ešte neviem. Taký hajzel ako je on, si nezaslúži žiť. Nech si potrpí. Čakajú naňho nočné mory, výčitky, horúčky, halucinácie. Za to čo robil. Hryzol ma do krku. Nedám mu moju krv len tak. Ani ospravedlnenie od neho nepostačí. Uvidím čo s ním. Za to, že som mu nedala šancu sa s ním baviť, nemusí ma chcieť zabiť.
Al: aj tak si myslím, že by si nemusela byť zase až takáto naňho.
R: ale prečo?
Al: kebyže mu nedáš krv, tak môže zomrieť aké stále v jeho ránach budú tvoje jedovaté sliny alebo ako to nazývaš. Môžu ťa odhaliť. Koľko má času?
R: maximálne tri dni.
Al: po troch dňoch bude mŕtvy?
R: po piatich, ale tri dni vydrží takto ešte. Ale po troch dňoch to bude chcieť vzdať kvôli toľkému zraneniu, horúčkam, halucináciám a nočným morám.
Al: Ray? To chceš byť až takáto?
R: ako by som sa mu mala inak pomstiť keď nie takto?
Al: nemusíš ho zabíjať. Stačí keď si s ním poradím ja.
R: tebe neurobil nič. A navyše on je nesmrteľný upír a ty smrteľný vlkodlak. Môže ti niečo urobiť. Mne nemá čo. Kebyže mi zlomí väzy tak by som bola pravdepodobne už len upír. Nie, ty mu neurobíš nič. Kebyže by si mu mal v pláne ublížiť, nerobilo by mu problém zabiť ťa. Takže nepripadá do úvahy, že by si sa pomstil za mňa. Pomstim sa mu sama.
Al: Ray, nemôžeš to proste zatiaľ nechať tak? Keď ti ešte raz ublíži, tak fajn, ale zatiaľ to nechaj. Povieme to riaditeľke, nech mu dá nejaký trest a potom uvidíme.
R: prečo si toho psychopata zastávaš?
Al: Raaaaaay, ja si ho nezastávam. Len nechcem aby si sa namočila do problémov.

Pousmiala som sa.

Zrazu Alex zastavil a keďže som išla pred ním, tak som to len zacítila, že zastal. Tak som sa naňho otočila že prečo zastal.
Al: poď ku mne, Ray.
Nastavil ruky na objatie, ktoré som prijala.
Objímali sme sa asi dvadsať sekúnd, no niečo nás prerušilo.
Vlk. Ale nie len tak hocijaký, ale bol to hybrid.
Môj otec, cítim to.
Alex sa na mňa otočil že kto to je a čo sa deje. Neodpovedala som. Nevedela som čo.
Môj otec sa premenil na človeka.
R: ahoj, tati...čo tu robíš?
Nevinne som sa usmiala.
R.o: Ray, to by som sa mal spýtať skôr ja teba. Čo tu robíš?