Tajomstvo mojej krvi

7

Po rozhovore s mamou mi začalo biť srdce strašne rýchlo. Netušila som čo sa deje. Ľahla som si na brucho na posteľ.
Trošku sme sa s mamou pohádali.
Vrel vo mne hnev.

Cítila som ako sa mi kosti začínajú premiestňovať. Narýchlo som otvorila okno dokorán. Po premene na vlka som z okna vyskočila.
Dopadla som na trávu, no aj tak to bolelo.
Mama prišla o chvíľu von, ku mne.
Mama: Ray?
Otočila som k nej hlavu.
Zavrčala som na ňu.
Po chvíli sa mama premenila tiež. Začali sme sa biť.
O chvíľu na dvor prišiel otec a odsotil ma preč. Chrbtom som narazila do tehlového plota. Bolelo to ako sviňa.
Začala som sa pomaly premieňať späť na človeka.
Všade som mala odreniny, bolelo ma celé telo.
No otec neriešil mňa, ale mamu. Fajn!

S bolesťou som sa nejako postavila na nohy. Započula som tresknutie dverí, na čo mnou myklo.

Prešla som pred náš dom. Stála tam Amy.
A: Preboha Ray, čo sa stalo?
R: hádala som sa s mamou, otec ma odsotil do plotu. Ale to je jedno. Som v pohode.
A: no tak po prvé, nie je to jedno, po druhé, nie si v pohode. Klameš samu seba.
R: no a čo? Aj tak s tým nič neurobíme.
A: ale niekto iný hej.
R: koho myslíš?
A: kto vyšetruje zločiny, krádeže, pokuty a podobné veci?
R: nechceš udať môjho otca, že nie?
A: pozri, chceš aby ti stále ubližoval?
R: len ma odsotil. Aby ochránil mamu. Tak ako chápem ho. A pritom sme vlkodlaci. Sme agresívnejší, je jedno že rodina.
A: ale nemal by ti ubližovať.
R: ale nemôžme ho udať na políciu, stále je to môj otec. A keby ho zavreli, tak by mu nerobilo problém rozdrviť mreže. Má obrovskú silu. Akurát by sa všetko zhoršilo.

Z ničoho nič som nedokázala dýchať. Začala som kašlať.
R: nemôžem dýchať.
A: čo ti je?
Mykla som plecami na znak NEVIEM.
Pozrela som na jej krčnú tepnu. Niečo ma k nej ťahalo nejakým spôsobom. Akoby tá tepna mi hovorila niečo ako: poď. Ochutnaj, zakúsni sa do mňa.

Bála som sa. Čo sa deje? Nemôžem dýchať a mám pocit že sa zbláznim z toho ako ma chce tá tepna k sebe pritiahnuť, aby som sa zahryzla.
Začala som sa približovať, otvárať ústa, cítila som, ako sa mi vysúvajú tesáky.
A do riti! To nie je dobré! Prečo ma jej tepna tak láka, keď som vlkodlak? Veď upíri pijú krv. A ja upír nie som!
Tak prečo toto?
Takmer som sa zakusla, keby ma Amy neodsotila so slovami:
A: Ray? Čo robíš?
R: ja... prepáč, neviem čo so mnou je.
A: Čo si urobila? Za čo sa ospravedlňuješ?
R: eh... neviem, myslela som že som niečo urobila, keď si ma odsotila.
A: ale prosímťa, Ray, čo by si tak ty mohla urobiť? Vyzeráš tak nevinne, že aj keby si niekoho zabila, fízli by na to neprišli a ešte by pochybovali o tom že by si niekoho zabila.
R: to myslíš vážne?
A: hej, prečo by som si vymýšľala?
R: no...neviem.
A: a už môžeš dýchať?
R: asi hej. A môžem sa niečo spýtať? Neviem či to budeš vedieť, ale myslíš že odkedy môžu vlkodlaci loviť zvieratá?
A: eh... fakt netuším. Ale ak chceš skúsiť, podľa mňa môžeš. Ideme do lesa?
R: anoooo... poďme.
A: choď aspoň rodičom oznámiť že ideš preč.
R: nie nejdem. Ako pomstu.
A: Ray, ako chceš, ale môj problém to nebude keď na teba budú kričať.
R: ja viem a uvedomujem si to.

Tak sme sa zobrali a odišli.
No a keď ma Amy chytila za ruku, myslela som, že budem chcieť znovu ju uhryznúť, čo sa mi pred chvíľou nepodarilo. No ale to som neurobila. Namiesto toho som zacítila príjemný pocit v bruchu. Ale prečo? Fajn, netvrdím že Amy nie je pekná, práve naopak. Ale prečo ma chytila za ruku?