Tajomstvo mojej krvi

9.

Mala tak lahodnú krv, že som takmer nevysala štyri kvapky, ale asi pätnásť. No potom sa odtiahla.
Ja som mala na perách jej krv, ktorú som si oblizla.
Pozrela sa na mňa so strachom v očiach.
A: Ray, tvoje oči.
R: Čo je s nimi?
A: máš ich červené.
R: Vadí ti to?
A: no...ja neviem, chutí ti moja krv?
R: možno...a prečo si ma odstrčila? Veď nebola si ty tá, ktorá to chcela?
A: ale aj ty si chcela. Neodťahovala si ma.
R: no fajn, uznávam, ale zrazu si sa odtiahla?
A: no bože, tak som si myslela že ma ideš vysať.
R: ty sa ma bojíš? Zlaté. No nemusíš sa báť. Len som chcela ochutnať.
A: ha, chcela si ochutnať? Ray! Si vlkodlak, nie upír. Alebo? Niečo si mi nestihla povedať?
R: ja ale nie som upír.
A: to dúfam.
R: a keby som bola, tak čo? Hm?
A: nechaj to tak. Dobre?
R: pokúsila by si sa ma zabiť?
A: nie...
R: tak potom?
A: akú krvnú skupinu máš?
R: nulku pozitív? A ty, myslím že tiež.
A: to si ako spoznala?
R: no... keď som mala rozkúsané pery, mala som ich krvavé, tak som si ich oblizla. A tá tvoja chutila tak isto.
A: aha...

Amy mi chytila dlane do jej rúk.
Pozrela sa pri tom na ne
A: Ray, máš horúce ruky.
R: Okej. A čo s tým?

Ruky presunula na moje čelo
A: Ray, ty máš horúčku. Musíme ísť domov. Nemôžeš byť vonku. Nasadni si na môj chrbát. Nejako ťa pokúsim odniesť.

Tak som nasadla a išli sme po tej istej ceste ako z domu.

Zastavili sme pred našim domom, konkrétne pred vchodovými dverami, kde Amy zazvonila.
Asi po pol minúte k dverám niekto prišiel a otvoril ich. To už som ale nevidela kto, pretože ma pohltila tma a upadla som do bezvedomia. Na chvíľu sa mi zobrazil v mysli nejaký temný vlk. Nechápala som, prečo. Čo to znamená?

Prebrala som sa asi po pol minúte na mojej posteli. Snažila som sa otvoriť oči, ale nešlo to tak ľahko. Do očí mi priamo svietilo svetlo a keby som ich otvorila, asi by som oslepla.
R: kto je tu?
R.M.: mám zhasnúť?
R: hej. Lebo by som oslepla.

O chvíľu som už mohla bezpečne otvoriť oči.
R: čo sa mi stalo?
A: odpadla si. A máš horúčku.
R: ahaa.
A: a tu máš tabletku na horúčku. Zapi ju a choď spať.
R: nechce sa mi spať.
A: mala by si oddychovať.

Začala som sa pozerať na Amyne pery a nejako som myslela na to ako ju chcem pobozkať.

R.m: Ray? Ty...
R: čo ja?
R.m: potom sa porozprávame.

A: daj si tú tabletku.
Podala mi ju a ja som ju na to aj zapila. Znovu som si ľahla a po približne dvoch minútach som zaspala.
Znovu som videla toho vlka. Až teraz som si uvedomila, že to bol ten vlk z lesa.

Vlk sa ku mne začal približovať, mal červené oči, čiernu srsť, dlhé hončatiny a podlhovastú tvár.
No niečo mi hovorilo, že sa ho nemusím báť. Vlk podišiel ku mne, začal ma ňuchať. Celá som sa triasla. Nechal ma na pokoji, začal sa vzďaľovať. Oči sa mu zmenili na modrú.
Čo to má znamenať?
Neviem ako som z jeho správania preložila, že je to rodina. Prišla tam mama. Ten vlk ju zacítil a rozbehol sa za ňou. Vystrčil pazúry a poškrabol ju na tvár, roztrhol jej tričko a tým ju poškriabal na hruď. Mama začala silno krvácať. Nevedela som, čo robiť. Bola to ako nočná mora.

Zobudila som sa na to, ako so mnou niekto myká.

A: Ray! Čo ti je? Zobuď sa! 
Začala som plakať a kašlať.
A: Čo sa stalo?
R: ten- ten vlk. Čo- čo sme v-videli v lese.
A: aký vlk?
R: ty si ho nevidela?
A: nie, okrem toho tvojho kamaráta som nevidela žiadneho.
R: ten vlk... zabil mamu.
Rozplakala som sa ešte viac.
A: pššššššt, to bude dobré. Neboj, tvoja mama žije, bola to len nočná mora.

Začala som sa triasť. Amy ma objala. O niečo neskôr sa odtiahla a položila ruku na moje čelo.
A: znova máš horúčku. Stúpla ti.