18

0 0 0
                                    

R: prechádzam sa. Nemohla som spať, tak som sa išla prejsť.
R.o: to ti tak verím. Nepoviem to mame, ale budeme sa tváriť, že sme tu neboli, dobre?
R: *prikývla som*
R.o: a vy dvaja spolu?
Al: nie, my spolu nie sme.
Ja som sa začala rehotať. Ja a s ním chodiť?
R: tati, vyzeráme tak že spolu chodíme? To ani vo sme. Sme len najlepší kamoši. Že, Alex?
Al: presne.
R.o: a to objatie, nebolo tak trochu dlhšie?
R: to sa nemôžu najlepší kamoši objímať aspoň dvadsať sekúnd?
R.o: dobre, dobre. Ray, radím ti, aby si šla domov, lebo mame za dvadsať minút zazvoní budík a bude ťa hľadať.
R: faaajn, idem.

Ešte som sa rozlúčila s Alexom a išla som domov.

Po ceste domov som videla ešte zajaca, a keďže mi ten jeden malý biely nestačil, tak som sa rozbehla za týmto. Ani som sa nenazdala a mala som ho v rukách. Vysala som z neho všetku krv. No to som nečakala, že ma pri tom niekto nachytá.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
Ja viem že je to krátka časť, čo ma mrzí.
Ale prosím pochopte to. Keďže, končilo to napínavo, takže v ďalšej časti sa dozviete, kto ju nachytal.
A bude dlhšia, sľubujem.
🩷

Tajomstvo mojej krvi Waar verhalen tot leven komen. Ontdek het nu