Sen? Nie, realita. (Dream? No, it's a reality.)

Žiarlivosť

"Čo sa deje? " opýtal sa ma keď urobil ďalší krok.
"Nič, len ma mrzí to že teba mrzí to čo sa teraz stalo." vybehla som z izby. Začali ma páliť oči. V krku sa mi objavila hrča.

Nie nebudem revať!! Nie, som dosť silná! Kvôli talému debilovi nikdy!

Vošla som do svojho bytu. Cítila som sa zneužitá. Jediná vec ktorá by mi mohla pomôcť je sprcha.

Vyzliekla som sa a vošla som do sprchy. Nechala som aby mi teplý prud vody dopadal na moje telo.

Stále som sa nedokázala z toho dostať.
Celú noc som nedokázala zaspať. Prehadzovala som sa z jednej strany na druhú.

Ráno som vyzerala ako zombie.
Bledá, kruhy pod očami a bez života.

Cesta do školy mi trvala asi pol hodinu. Bola som už iba pár metrov od školy keď ma niekto chytil za rameno.
"Becca..." ozval sa šeptom Matew.
"Ahoj Matew. " povedala som chladne.
Otočila som sa a všimla som si Lukasa. Moja záchrana.
"Becca ja.." snažil sa niečo povedať.

"Lukas! Ahoj. " s falošným úsmevom som sa rozbehla za Lukasom.
"Ahoj. " usmial sa na mňa a objal ma.
"Ako sa máš? " opýtala som sa ho a nenapadne som sa pozrela na Matewa.
Stál tam a vražedne sa pozeral na Lukasa. Otočil sa a odišiel preč.

"Mám sa fajn. Ale ako pozerám na teba asi si sa zle vyspala. " s úsmevom na mňa pozeral.
Iba som si povzdychla a kráčali sme do triedy.

P.O.V. MATEW

"Nenavidím ho!" skíkol som a päsťou som vrazil do steny.
"Kľúd~!" povedali jednohlasne Zizu a Wivien.
"Áno, Matew čo sa stalo?" Anavi si sadla do tureckého sedu pozerajúc na mňa.
"Ten idiot, parchant využil šancu a pred školou ju objímal! Ako keby spolu chodili. Nestihol jej vysvetliť ani ten včerajšok." chodil som po izbe sem a tam.

"Matew, nechaj čas tomu, ona to pochopí." usmiala sa na mňa Anavi.
"A čo ak nie? "s povzdychom som si zložil hlavu do dlaní.
"Je to naša Becky a ta to určite pochopí. Musím ísť ľudia za Tomasom. Uvidíme sa neskôr. "Objala nas Anavi a odišla.
Sledoval som ju ako odchádza a uvažoval som o tom čo povedala.