Sen? Nie, realita. (Dream? No, it's a reality.)

Pusa ktorá vráti spomienky?

Ako si ma to práve nazvala?? " zašeptal a ja som zacítila jeho chladný mentolový dych na svojej tváry.
Začervenala som sa. Bol dokonalý.

Tie jeho pery. Tie nádherné oči a tá farba. Pobozkaj ma! No táááák! Pobozkaj!

Zatrepala som hlavou aby som vypustila tie hrozné myšlienky.
"Ako si ma to práve nazvala?" zatrepal jemne mnou aby som mu odpovedala.
"M-mat. Prepáč. Neviem čo ma to napadlo." zašeptala som.
"Vy hrdličky! Nerobtetu scénky. " ozvala sa Anavi.
Obidvaja sme otočili hlavou k nej, bez toho aby sme sa oddialili.
"Ale no táák. Ak sa mienite ocucávať choďte niekam inam." rozhodila rukami okolo seba.

'Deja vu'.. Prečo sa mi to zdá povedomé? A-ako..?

"No nič. Dokončíme to inokedy 'zlato'." jemne mi vtisol bozk na pery a postavil ma. Lenže vtedy sa to stalo. Začalo ma silne pichať v hlave. Zašla som rukou do vlasov a zložila som sa na zemi.

Pozerala som sa s úsmevom na kamarátov okolo mňa. Usmievali sa a spievali mi Happy Birthday.
„Želaj si niečo a sfúkni sviečky." ozvala sa nadšene Anavi.
„Nezabudni sfúknuť všetky na jeden pokus!" snažila sa Wivien prekričať všetkých.
Nadýchla som sa, priblížila som sa bližšie k torte a sfúkla som všetky sviečky. Všetci sa radovali a tlieskali mi.
"Becky gratulujéém si už o rok sa staršia. " usmievala sa Wivien.
"Presne! Každým rokom sa blížiš k starobe." doberala si ma Anavi.
"Bože! Už sa ti tvoria vrásky. " ukázal mi na tvár Matew. Splašene som vytiahla mobil. Žiadne vrásky som nevidela.
"Ty idiot! " buchla som ho do pleca pričom sa rozosmial a jemne ma pobozkal na pery.
"Žartujem si čoraz krajšia a krajšia. " usmial sa.

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

"Rebecca! No ták! Počuješ ma! Becca! " počula som ako keby z diaľky jeho hlas.
Otvorila som oči. Oslepilo ma svetlo. Dlane som si automaticky priložila na oči. Čítila som ako ma dal do sedu. Pretrela som si oči a pozrela som sa na neho.

To je on! To je ten chalan z tých divných snov. Ako to že som si to predtým neuvedomila??!