Sen? Nie, realita. (Dream? No, it's a reality.)

The End 4/5 (Rebecca)

Prečo len ja????

Sedela som vedľa mamičky s umrnčaním deckom.
"Achr. Úplne zle som kúpila letenky. " zanadávala som si nad svojím nešťastím.
"Mohlo to byť aj horšie." usmial sa Michael vedľa mňa. Objal ma.
"Už iba asi dve hodiny. " vopchal mi do uší slúchatka a jemne ma hľadil po ruke aby som sa upokojila.

A zabralo to. Zaspala som. Prebudila som sa na to ako sme pristávali.

A som opäť tu. Pred štyrmi rokmy som odtiaľto utiekla a teraz som znova tu.
Chcela som sa sem už aj skôr vrátiť ale bála som sa. Nemala som na to odvahu.
Tak sa to tu nezmenilo. Koľko vlastne je hodín? .. Sakra! O pol hodinu sa to začína.

Moje obavi zahnala pozvánka čo mi prišla od Anavi na facebooku.
Malo to byť naše stretnutie. To ma postrčilo a rozhodla som sa priletieť späť.

A teraz som tu.

Pousmiala som sa nad tou myšlienkou.
S Michaelom som si zobrala kufre a s taxíkom sme sa vidali k hotelu, kde sme mali objednanú izbu.

Vyložili sme si veci a priezliekli sme sa.
Už teraz sme nestíhali.
Objednali sme si taxi. Keď sme zastavili pred tou reštauráciou meškali sme iba asi 15 minút.
Váhavo som nakukla dnu. Práve zhasínali svetlá a usadili sa za stôl. Potichu sme s Michaelom vošli dnu. Ostali sme stáť vzadu a sledovali sme čo sa bude diat.

Na veľkom plátne sa začali prehrávať videá s nášho detstva.
Dojalo ma to...

Boli sme deti.
Boli sme úprimní k sebe.
Boli sme neskazený a hravý.
Boli sme hlavne šťastný spolu.

Keď sa video skončilo, zažali sa svetlá a oni začali tlieskať. Nedalo mi to a začala som aj ja tlieskať.

Postupne, jeden za druhým sa začali za seba otáčak. Keď ich pohľady zablúdili ku mne, v ich tváriach sa objavil šok.
Jedina z nich bola Anavi, ktorá sa ako prvá spamätala. Pribehla ku mne a silno ma objala.
"Chýbala si nám." po tvári sa jej rozkotúľali slzy.

Nasledne nasledovalo objatie od každého. Jediný Matew a nejaká ženská stalí opodial. Nechápajúco som sa na ňu pozrela.
"To je Gerthruda. Matewova manželka." odpovedala mi Anavi, keď si všimla môj pohľad.

Skoro som tam odpadla keď som započula slovo manželka.
Nemala som proti nej nič, ale už na prvý pohľad vizerala ako zlatokopka.
"Toto je Michael. Môj snúbenec." predstavila som ho všetkým.

Za celý ten čas som sa ani len raz nepozrela na Matewa. Videla som na ňom, že ho to štve.
Okolo pol noci odišla Matewova úžasná polovička, po nej odišiel Michael. Hrozne ho bolela hlava.

Asi o hodinu neskôr som to vzdala aj ja. Rozlúčila som sa zo všetkými a odišla som.

Keď som vyšla pred reštauráciu zastavila ma nejaká ruka. Otočila som sa a stál tam Matew.