Sen? Nie, realita. (Dream? No, it's a reality.)

Matew sa nevzdá

{Také slabé pokračoanie.. Ale oznam stále platí}

P.O.V. ANAVI

"Anavi, pamätáš si vtedy keď ma zbili a Rebecca mi pomohla? " odpovedal šeptom.
"Áno. Bola som nahnevaná na Rebeccu lebo som si myslela že má s tým niečo spoločné. " prikívla som a čakal som čo povie.
"To ten Lukas za to môže. On ich najal. " vyslovil to a pozrel sa na mňa.
Prišlo mi zle z toho že by bol ten parchant niečoho takého schopný.

"A dosť! Nestrpím aby niekto ublížil kamarátovi ale aj môjmu priateľovi?! " rozúrene som sa postavila.
"Nie Anavi prosím. Hlavne to neber do vlastných rúk. Prosím, niečo sa ti ešte stane. " pohladil ma po líci.
"Fajn. Nemaj strach. Tak ľahko by si sa ma nezbavil. " s úsmevom som si ho k sebe pritiahla a pobozkala ho.

P.O.V. REBECCA

Vychádzala som zo školy keď som si ho všimla. Opieral sa o stenu. Rozhliadol sa okolo seba a všimol si ma.

Becca, kašli na neho. Tvár sa že neexistuje.

Chcela som bez povšimnutia okolo neho presť ale postavil sa mi do cesty.
"Becca potrebujem s tebou hovoriť. " pozrel sa na mňa zničene.

"Myslím že si už povedal toho dosť. " odsekla som a chcela som ho obísť ale znova mi vbehol do cesty.
"Nechaj ju tak. Nechce s tebou hovoriť. " ozvalo sa za mnou.
Prekvapene som sa otočila a stál tam Lukas. Keď som sa pozrela na Matewa, vraždil Lukasa očami.

"Ty! Sa do nás nestaraj!" zasičal na Lukasa Matew.
Lukas chcel niečo povedať ale Matewova päsť ho zastavila.
S otvorenými ústami som pozerala ako Matew sa zahnal a zrazu sa ocitol Lukas na zemi.
"Čo si to urobil?!" chcela som sa zohnúk k Lukasovi ale Matew ma zdrapol za ruku a ťahal ma preč.

"Potrebujem s tebou hovoriť." zasičal pomedzi zuby.
"Nie! Pusti ma! Nechcen s tebou hovoriť! Nechcem ťa už nikdy vidieť. " snažila som sa vymaniť z jeho zovretia.
"Budeš ma počúvať, či sa ti to bude páčiť alebo nie! " zvreskol keď už sme boli v parku.