Zákerná otázka..

104 5 0
                                    

"Lukas? " prekvapene som na neho pozerala.
On ma obišiel a postavil sa predomňa.

"Nemala by si iba tak bezdôvodne niekomu sa posmiavať. Alebo to možno svedčí o tvojom správaní.." prehovoril už kludnejšie Lukas.

Anavi iba prižmúrila oči a odišla bez ďalšieho slova preč.

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

Veci som si skovávala do tašky, keď mi zavybroval vo vrecku.
Sleduj ich, nezdá sa mi že by len tak prestúpili na tvoju školu - Marcus.

S povzdychom som si prehodila tašku cez plece a vybehla som zo školy. Pri bráne školy som sa zastavila. Všimla som si Anavi s Matewom stáť pri múre školy a o niečo sa rozprávali. Anavi vo vzduchu rozhadzovala rukami ako keby mu niečo vysvetlovala.
Matew jej iba niečo povedal a zodvihol hlavu. Vtedy sa naše pohľady stretli.

Naznačil hlavou nesúhlas a odišiel. Hneď na to sa pri Anavi objavil chalan. Bol asi vysoký ako ona. Skôr ako som sa stihla otočiť, ich tváre sa ocitli moc blízko.

"Prečo ich špehuješ? " ozvalo sa mi tesne pri uchu.
Poskočila som a otočila som sa za hlasom.
"Matew.." lapala som po dychu.
Na tvári sa mi objavil nepatrný úsmev.
"Máš čas? Nechce sa mi ísť domov a dlho som vonku nebol. Čo keby sme zašli aspoň do parku. " odstúpil aby nestál tak blízko.
Iba som prikívla na znak súhlasu.

Mlčky som išla za ním a na najbližšiu lavičku sa usadila.

"Rebecca.. Kto si? " šepol Matew.

Sen? Nie, realita.          (Dream? No, it's a reality.)Donde viven las historias. Descúbrelo ahora