P.O.V ANAVI
Bála som sa o Rebeccu od roho okamihu čo ju zobral Matew z námestia preč. Matew ju následne odniesol domov. Ostali sme tam pri nej, avšak neprehovorila ani slovo a stále hľadela na jedno miesto. Neostali sme tam dlho. Rozhodli sme sa ju tam nechať samú. Nevedeli sme čo by sme mali iné robiť.
Keď som ju videla ako keby bez duše, oľutovala som že som to urobila. Mala som myslieť aj na iných.
Povzdychla som si a zaklopala som Rebecce na dvere. Chvíľu s tam stála ale nepočula somžiadne zvuky. Opatrne som pootvorila dvere a nakukla som dnu. V celom dome bolo prázdno. Vošla som dnu a poobzerala som sa okolo seba. Otvorila som dvere do jej izby a ostala som zamrznutá vo dverách. Jej skriňa bola dokorán otvorená a nenachádzali sa v nej žiadne veci.
Padla som na kolená. Toto som nečakala. Z vrecka som vytiahla mobil ktorý mi tam vybroval.
"Ahoj, je na tom už lepšie?" v telefóne sa ozval Matewov hlas.
""Matew, ona je preč. " povedala som šeptom.
Zložila som mobil a schúlila s sa na doklbka. Rozplakala som sa.
Opäť som to pokazila ja. Aj pred šiestimi rokmi som to bola ja. Kvôli mne sa to Becky stalo. Nedokázala som si to odpustiť. A teraz znova.
YOU ARE READING
Sen? Nie, realita. (Dream? No, it's a reality.)
RandomRebecca si nepamätá svoju minulosť. Zachráni ju skupinka ľudí. Avšak objavia sa tu jej starý kamaráti ktorý jej zo začiatku budú robiť zle. Čo sa stane ak zistia že ich kamarátka Becky nezomrela a teraz je ich nepriateľ Rebecca? Dokáže sa Rebecca...
