𝔹𝕖𝕔𝕒𝕦𝕤𝕖 𝕆𝕗 𝕋𝕙𝕖 𝔻𝕒𝕟𝕔𝕖

Kniha prvá: Spoznanie / .1.

Mierila si to do štúdia a dúfala že dnes tam nebude veľa deciek ,lebo dnes náladu nemá boh vie akú. A keďže v triede má vyše 30 deciek nie je to sranda. A ešte majú prísť aj nové deti , ale a nový učitelia. Aspoň nebude nane sama. Keď vošla do triedy a uvidela ju prázdnu , tak by jej málo bolo i skákať do stropu. Tak rada mala keď v triede bolo ticho a nie škrekot tých "monštier" ako ich volala. Zrazu jej na ramene pristála neznáma ruka. Otočila sa a uvidela chlapca jej veku.

  ,,Vy ste Coraline?" opýtal sa.

  ,,Áno, V ste?"

  ,,Seo Changin. Nový učiteľ," usmial sa.

  ,,Aj ja," usmialo sa aj dievča.

  ,,Koľko máte rokov?" opýtala sa s tým že dúfala že nebude mladší ako ona.

  ,,19. Vy?" Uľavilo sa jej.

  ,,18. A prosím tykajme si," podala mu ruku a on ju s úsmevom prijal. Rozmýšlala čo sa ho ešte spýta aby sa s ním aspoň trocha spoznala.

  ,,Kde chodíš na školu?"

  ,,Stredná umelecká ," povedal. Takže jej škola. Ako to že ho ešte nevidela? Však to je normálne že je slepá ako poleno. Je normálne že v škole naráža do ľudí. Do toho že j slepá tak koordináciu ma skvelú. Veľa ľudí jej to závidí. Hlavne jej rovesníci v jej odbore. Vždy vo všetkom bola skvelá. Vtom sa do triedy vrútili štyri decká. Už bolo vidieť že Coraline nabiehali žilky.

  ,,Pomôžeš mi?" Pozrela sa neho s posbou v očiach.

  ,,Jasné," Coraline sa otočila k deckám.

  ,,Rozcvičte sa!" Rozkázala. Usmiala ale vnútry by ich najradšej vyhodila von oknom.

  ,,Nemáš ich rada?"

  ,,Je ich 30. Myslíš si že pri nich nestrácam trpezlivosť?" Changbin sa zasmial.  

/potom/

Coraline bola unavená ako pes , ale deti jej pokoja nedali. Už-už chcela na nich nahučať keď do toho zasiahol Bin.

  ,,Pauza pol hodinu!" Ona sa len usmiala a sadla si pri repráky kde skoro odpadla. Zrýchene  dýchala a nemohla sa čo i len pohnúť. Bin si oho všimol a ostalo mu jej lúto.

  ,,Si v pohode?"

  ,,Neni mi najlpšie," usmiala sa no bolesť v očiach jej nešla prehliadnuť. Changbin si sadol vedľa nej. Nevedel ako jej pomôcť.

  ,,Poviem im nech idú domov?" Navrhol Bin.

  ,,Nemôžeme ich poslať domov. Rodičia pre nich prídu o hodinu," povedala unavene. Už dávno by ich poslala aj do samých pekiel keby mohla. Nenávidela tie deti. Nenávidela deti celkovo. Už minule jej napadlo jedného uškrtiť. Škoda že ak nespravila. Deti ona videla ako bezcitné a chladné stvorenia bez štipky svedomia. Nechápala ako ich ostatný mohli vidieť ako zlaté a nevinné . Prišlo jej to divné. A sama vedela čoho sú deti schopné. Sama si zažila šikanu v jej rodnej zemi, Australií. Jediný kto si ju vtedy zastal bola jej najlepšia kamarátka. Shin Kelly. 

Do toho tam ale vošiel mladík v ich veku s tmavými očami. Išiel presne naproti im.

  ,,Changbin-hyung , za..." nedopovedal lebo ši všimol útlej dievčinky.

  ,,Ahoj..." pozdravila sa mu. On neodpovedal a otočil sa naspäť k Binovi.

  ,,Zajtra si s Felixom," Bin kývol a chlapec sa vybral na odchod. Coralin neušila kto to je ale chcela to vedieť a veľmi. Vypadal ako Boh , no na vonok vypadal ako bezemočné monštrum. Ako tie deti. Changbin si všimol jej pohlad.

  ,, Len mi nepovedz že si do neho až po uši?"  Coraline sa prudko otočila až toho lutovala.

  ,,Nie! Prečo by som aj mala byť? Ani neviem ako sa volá," povedala.

  ,,To je Hyunjin. Každá baba sa hneď do neho zabuchne," povzdychol si. Bin vie o čom hovorí. Jeho bývalka sa tiež buchla do Hyuna a kvôli nemu ho aj nechala. Jej smola bola že Hyunjin ju nechcel. A Changbinovi to už aj trocha liezlo hore krkom. Baby sa točia okolo neho len kvôli Hyunovi. A to okolo každého kto osobne pozná Hwang Hyunjina.

  ,,Neboj ja som neni taká sprostá," snažila sa ho ujistiť , no nevedela či to bude na dlho. Deti sa nahrnuli okolo nich a už chceli začať.

  ,,Tak poďte," postavila sa a išlo sa na to.

/po tréningu/

Coraline sa tešila ako nikdy pred tým. Konečne mohla ísť domov. Changbin s ňou ostal a zarosprávali sa.  Pozoroval ju neustále a začala sa mu páčiť. Až moc. Pred tým akoby spravil niečo blbé, do štúdia vošiel chlapec s čiernymi vlasmi.

  ,,Changbin-hyung!" zakričal chlapec. Coraline sa na neho otočila. Vypadal ako slniečko.

  ,,Felix?"

  ,,Zajtra si so mnou," tešil sa. Na to sa otočil na ňu.

  ,,Ahoj kto si?" 

  ,,Coraline," podala mu ruku ktorú s radosťou prijal.

  ,,Felix. Rád ťa spoznávam. Ty si zajtra s Hyunjino," Coraline nebolo najlepšie keď počula s kým má zajtra trpeť.

  ,,Nie!" zaklonila hlavu dozadu. Chalani sa rozosmiali.

  ,,Prečo ON?!" fňukala. Vypadala ako malá šteňa.

  ,,Cute," zasmial sa Felix načo ho Changbin drgol lakťom.

,,Radšej idem. Musím sa na neho psychicky a fyzicky prpraviť," povedala a odišla. Rozmýšlala nad tým čo povedala. Vážne ho tak veľmi nechce vidieť? Alebo to spravila kvôli Changbinovi a jeho citom?

/Hyunjin POV./

Konečne skončili a tešil sa že pôjde domov s jeho najlepšími kamošmi. Otočil sa aby sa pozrel kde Je Felix no už len zazrel o chrbát ktorí si to mieril za Changbnom. Chcel tam ísť aj on no keď začul hlasné nie ktoré patrilo dievčaťu tak vedel že sa tam neoplatí ísť. Felix jej už určite povedal o tom že zajtra je s ňou. Trocha to zabolelo , keď počul ďalšie trocha kruté slová. Zobral si radšej tašku a odišiel . Vonku ho čakal jeho kamarát Jisung.

  ,,Chlape kde tak trčíš?" opýtal sa ho mladší. 

  ,,Balil som sa," povedal jednoducho. To sa Jisungovi nepáčilo.

  ,,Čo sa stalo?"

  ,,Nič," Jisung  sa bál. Hyunjin možno niekedy bol bez citov no nikdy neodpovedal jednoducho.

  ,,Čo sa stalo?"

  ,,POVEDAL SOM ŽE NIČ!" starší skrýkol a Jisung skoro vyskočil z kože. Vtedy vyšli aj ostatný a medzi nimi aj Coraline. Vtedy sa Hyunjin rozhodol že radšej pôjde domov sám. Bol nahnevaný. Ale bol nahnevaný na Felixa že to povedal JEJ? Či na seba že tam niešiel? Alebo na JEJ reakciu? To nevedel. No vedel že do priateľstva vykročili obidvaja zlou nohou a už viac to nechce pokazi.

-------------------------

I'm back! Chýbali se mi :)