Mara - the lost Proxy ⦻ [SK]

8

Aby som sa mohla dobre vyplakat a vypustiť zo seba všetky negatívne emócie, pustila som si na sluchátka prvú smutnú pesničku čo som videla a sústredila som sa na jej melódiu a text.

,, I could never find the right way to tell you
Have you noticed I've been gone?
'Cause I left behind the home that you made me
But I will carry it along
And it's a long way forward, so trust in me
I'll give them shelter, like you've done for me
And I know, I'm not alone, you'll be watching over us
Until you're gone
When I'm older, I'll be silent beside you
I know words won't be enough
And they won't need to know the names or our faces
But they will carry on for us
And it's a long way forward, so trust in me
I'll give them shelter, like you've done for me
And I know, I'm not alone, you'll be watching over us
Until you're gone
Oh it's a long way forward, trust in me
I'll give them shelter, like you've done for me
And I know, I'm not alone, you'll be watching over us
Until... "

Okolím sa ozývali moje vzlyky, až som sa začínala báť, že ma niekto začuje. Ale ja som sa proste nevedela kontrolovať.

,, Prečo ma len tak strašne nenávidí?" povzdychla som si.

Už sa mi nad tým neoplatí plakať, hoci sa to deje takmer každý deň. Nechám to už tak, nebudem si predsa ničiť deň, ktorý sa začal tak úžasným snom.

Vstanem a prederiem sa cez tie ostnaté kry späť na hlavný turistický chodník vedúci hlbšie do lesa.

Vydám sa po ňom a obdivujem tú krásu okolo seba, teraz už plne kľudná.

Príroda všade naokolo sa krásne prebúdzala, keďže sa práve začínala jar.

Tu a tam rástli nejaké tie fialky a ešte z posledných síl melúce snežienky.

Brezina ale stále bola plná lístia, ktoré robilo zo zeme nádherné maliarske plátno.

Jemný studenkavý vetrík pofukoval a rozhadzoval mi ofinu a šteklil ma na líčkach.

Po okolí som videla nejakých tých ľudí, ktorí si víkend skrášľovali prechádzkou v našom úžasnom lese.

Väčšinou to boli nejaké rodiny alebo matky s deťmi.

Prešla som okolo nich a potichu som im závidela to detstvo, tú bezstarostnosť a bezproblémovosť. Tú nevinnosť. To všetko...

Na chvíľu som vypla mozog a proste som sa nechala viesť svojimi nohami, a keď som sa vrátila do reality, tak som bola v milionarskej štvrti - na ulici Pod Brezinou.

Zišla som teda z lesnej cestičky a zabočila som doľava, kde som sa napojila na asfaltku.

Za tú chvíľu čo som tadiaľ prechádzala som obdivovala tie prekrásne obrovitánske domiská.

Každý mal minimálne 3 poschodia a vlastnú záhradu, kde poväčšinou žili psy.

Mali nádherný výhľad do lesa a dokonca na takmer tretinu Trenčína.

Kúsok od tejto štvrte sa nachádzal aj náš obdivuhodný trenčiansky hrad, ktorý pozná snáď každý Slovák.

Smutné je to, že ako rodená Trenčanka som tam ešte nikdy nebola no.

Ale späť k veci.

Prešla som cestičkou a zišla som na Horný Šianec, kde ma raz pokúsal vlčiak.

Proste som len išla z prechádzky a zbadala som ho sedieť pri otvorenej bráne.

Nestihla som ani zareagovať a on už sa ku mne rozbehol.

Moje srdce sa v ten moment zastavilo, príšerne som sa zľakla.

Zrazu som ucítila ostrú bolesť v mojom boku a od strachu sa mi podlomili nohy, avšak dokázala som to ustáť.

Zakryla som si oči, pretože som nechcela vidieť, čo so mnou urobí ďalej, no nič sa však nedialo.

Keď som oči otvorila, zbadala som ho sedieť naspäť na tom mieste odkiaľ prišiel, a ja som sa rozbehla preč.

Viem, že som tým behom urobila chybu, ale mala som vtedy pekelné šťastie a ten pes má nechal utiecť.

V ten deň som musela ísť do nemocnice na vyšetrenie a aj na políciu to nahlásiť. No a na další deň som šla k môjmu doktorovi, ktorý mi pichol tetanovku.

No zišla som teda na ten Horný Šianec a modlila som sa, aby tam ten čokel už nebol. A naozaj tam nebol.

Vydýchla som si od radosti a zišla som dolu ulicou, priamo na hranicu centra mesta.

Zabočila som doľava a cez Námestie svätej Anny som sa vydala domov.

Prechadzala som okolo zavretych obchodov a hľadela som pred seba.

Snažila som sa vyhnúť očným kontaktom s cudzími ľuďmi tým, že som hľadela do zeme, kapucňa na hlave stiahnutá tak, aby mi zakrývala tvár.

Prešla som po Legionárskej a pri Masaryčkách som zabočila doľava na Partizánsku.

Vyšľapala som ten kopček a rozhodla som sa, že si tú cestu domov ešte troška predĺžim.

Spravila som si aj 2 zastávky.