Mara - the lost Proxy ⦻ [SK]

10

,, I stared up at the sun
Thought of all of the people, places and things I've loved
I stared up just to see
With all of the faces, you were the one next to me

You can feel the light start to tremble
Washing what you know out to sea, yeah
You can see your life out of the window tonight

If I lose myself tonight
It'll be by your side
I lose myself tonight
Whoa, yeah, yeah
If I lose myself tonight
It'll be you and I
Lose myself tonight

I woke up with the sun
Thought of all of the people, places and things I've loved
I woke up just to see
With all of the faces, you were the one next to me

You can feel the light start to tremble
Washing what you know out to sea, yeah
You can see your life out of the window tonight

If I lose myself tonight
It'll be by your side
I lose myself tonight
Whoa, yeah, yeah
If I lose myself tonight
It'll be you and I
Lose myself tonight, ooh

Take us down and we keep trying
Forty thousand feet, keep flying
Take us down and we keep trying
Forty thousand feet, keep flying
Take us down and we keep trying
Forty thousand feet, keep flying
Take us down and we keep trying
Forty thousand feet, keep flying
(Ooh, myself)
I lose myself tonight
Ooh-ooh-ooh
Ooh-ooh... "

Môj dych sa s každým veršom mojej obľúbenej pesničky zrýchľoval a čím ďalej, tým viac sĺz sa spúšťalo dolu mojimi lícami ako malé deti na šmýkalke, hoci som si ich každých pár sekúnd utierala.

'Prečo len ma všetci opustili? Prečo som nikdy není pre druhých dosť dobrá?'

Už odmalička som sa pre druhých obetovávala. Bola som totižto tak vychovaná.

,, Podeľ sa aj s tým posledným, čo máš." vravievala mi mama.

Pamätám si, že som niekoľkokrát zostala hore len preto, že niekto z mojich kamarátov potreboval psychickú podporu alebo nejakú radu.

I keď som ja sama bola ešte dieťaťom, I keď som ja sama neskutočne trpela, nedala som to na sebe poznať a stále som sa snažila druhých zachrániť.

A zostal mi z toho tento "mesiášsky komplex".

Ale čo z toho?? Čo z toho, keď mi to nikto nikdy neopätoval??

Vtedy, keď som potrebovala najväčšiu pomoc a podporu, ma všetci opustili. A to si hovoria kamaráti?

Zostala som na všetko sama. Celý môj život sa zrútil. A tak to trvá až dodnes.

Obetujem sa pre druhých, aby sa oni potom na mňa mohli zvysoka vykašľať.

Zostala som sama...

Keď už som cítila, že sa nevládzem udržať na nohách, sadla som si na najbližšiu vec, čo som videla, a to na pník.

Chvilku mi trvalo, kým som sa konečne upokojila, ale aspoň mi to dobre padlo ten plač. Už som totižto potrebovala odpustiť paru, ako sa hovorí.

Z vačku som si vytiahla mobil a naštartovala som Google.

Do vyhľadávača som napísala "Jeff vs. Jane creepypasta CZ" a klikla som na prvý, už fialový, link.

,, Pohled Jane: Tu noc bylo chladno. Velmi chladno. Běžela jsem ulicemi chytře a rychle... "

...

Dočítala som posledné riadky a vydýchla som si. Zaujímavé, musím povedať.

Pozriem sa na hodiny a zistím, že už je 7,34.

'To kedy sa stalo? Kedy to stihlo tak rýchlo ubehnúť?.. No nič, mala by som už ísť.'

Vstanem a oprášim si zadok. Ten pník nebol zrovna dvakrát najčastejší no.

Riadne sa ponaťahujem a vyrazím na cestu do školy cez Horný Šianec.

Vonku už je úplné svetlo a pred nejakou dobou začal pofukovať aj celkom studený vetrík, ktorý ma donútil dostať triašku.

Prešla som cez prechod a obišla som budovu školy zozadu, kde som sa dostala k bočnému vchodu do šatní.

Ešte aj cez sluchátka som počula krik mojich spolu-študentov. A to som si myslela, že na gympli budu normalni ľudia. Smola.

Zhlboka som sa nadýchla pred tým, ako som vošla do tej príšernej budovy.