Knihy, ktoré som prečítala 2

wolf in white van: john darnielle

jedného dňa som sa nudila a mám taký problém, že už ma nudia bežné knihy, takže vždy musím siahnúť po niečom zvrátenejšom a ešte zvrátenejšom, než to predošlé, až som našla na tiktoku, že weird girl books – proste nejaké zvláštne knihy. úprimne ma fascinuje, že sú to tak na deväťdesiat percent knihy do dvesto strán – najprv ma to trochu sklamalo, ani nie kvôli tomu rozsahu, ale moja osobná skúsenosť s týmto rozsahom je taká, že už vopred viem podľa dĺžky knihy určiť akým štýlom je písaná. proste ak keď je to takýto dvesto stranový krátky románik, tak hneď mi je jasné, že tam nebude žiadna koherentná zápletka a bude to len taká zmes dojmov – no a vôbec som sa nemýlila, presne tak to bolo. 

zaujala ma zápletka tejto knihy. malo to byť podobné ako môj obľúbený diel black mirror (myslím, že sa to volá USS Callister). hlavný hrdina Sean zažil nejakú hroznú nehodu, kvôli ktorej musí pracovať z domu. jeho práca je, že vytvára a prevádzkuje hru, ktorú si sám vymyslel. je to taká zvláštna staromódna hra, že ak sa chcete do nej pripojiť, musíte svoje ďalšie kroky posielať obálkou tomu Seanovi a on vám potom pošle ručne napísanú odpoveď, v ktorej napíše, že čo sa vám stalo v tej hre a aké máte ďalšie možnosti. 

úprimne povedané, mne príde ten popis vzadu na knihe ako čistá lož. podľa anotácie sa tá Seanova hra má preniesť do reálneho života a on ako jej tvorca by sa do toho mal zapliesť – a o tomto by mala byť tá kniha. akurát, že nič z toho tam nie je – akože je, ale je to tam len okrajovo spomenuté v nejakých nejasných spomienkach. čitateľ sa žiadnej z týchto udalostí priamo nezúčastní a preto mi to príde ako trochu klamstvo sa vôbec odvažovať to dať do anotácie, keď sa to tam spomenie na dvoch stranách. 

prvé, čo mi bolo na tejto knihe podozrivé, bol ten rozsah. vedela som, že taká zápletka sa dá len ťažko napísať na dvesto strán – takže som tušila, že v tom bude nejaký zádrheľ. nakoniec som tej knihe dala tri hviezdičky, pretože – no, ten dôvod je trochu zložitý. 

ja som nad tým uvažovala tak, že ak sa tam do konca knihy niečo zásadné odohrá, čo tomu celému dá nejaký zmysel, alebo význam, tak som tomu ochotná dať aj päť, ale tým, že sa tam nič také nestalo, tak som išla dať štyri a potom som to zmenila na tri. 

čo mi najviac vadilo bolo, že zmyslom celého toho príbehu bolo, že to celé nemá vlastne žiaden zmysel. a to nie je nejaká kritika, alebo satira, to je reálny zámer autora a to ma na tom štve, že podľa mňa on mohol ten príbeh napísať ,,poriadne" ale z vlastného presvedčenia to neurobil. pretože čo sa týka čiste technickej stránky, podľa mňa píše veľmi dobre, po prvých stranách som z toho mala výborný pocit. z toho textu vyžaruje inteligencia, vie krásne vystihnúť hlúposti bežného života, tak že im dá akúsi strašidelnú krásu, hrôzostrašný šarm a človek potom uvidí svoj vlastný život z tejto perspektívy. 

celá tá kniha nemá dej, v podstate len hlavný hrdina rozpráva svoje spomienky na náhodné udalosti tak ako sa mu páči. niektoré tie príhody on nazýva tak, že: je to strašne fascinujúca udalosť, ale keby to niekomu chcel vysvetliť, tak by asi ani nechápal, načo mu to vlastne vysvetľuje. táto kniha istým spôsobom zachádza aj do akejsi nezmyselnosti ľudskej existencie, že sa dejú veci, ale tak nejak bez zmyslu. normálne neviem ako by som to opísala. navyše to celé má taký southern gothic štýl. 

ďalšia vec, ktorú som si všimla, je, že v posledných rokoch mám pocit, že sa v poviedkach pointa nenachádza na konci príbehu, ale v strede. väčšinou dočítam nejakú poviedku a zistím, že ten najvyšší bod, kde bolo najviac významu bol práve niekde v strede – a vravím, vám, tieto moje povšimnutia, to nie je žiadna náhoda, niečo za tým je. (nevravím, že nejaká konšpirácia, skôr nejaká zmena trendu) presne tak je to totiž v tejto poviedke. moja obľúbená časť a zároveň ten najhlbší bod knihy je v strede, kde Sean opisuje ako sleduje televíznu šou o ľuďoch, ktorí si púšťajú piesne odzadu a hľadajú v nich odkazy satana – konkrétne tam počuli, že: wolf in white van a to mal byť ten obraz pekla, síce nikto nevedel prečo konkrétne. 

na Goodreads som čítala, že tento román je tiež taká pieseň odzadu, pretože začína od konca a až na konci je v podstate ten začiatok – teda vlastne klasická retrospektíva, ale teraz tam vidno to previazanie s tou vetou. takže, keď si prečítate knihu odzadu – teda vlastne táto kniha, tak tam uvidíte obraz pekla? odkaz diabla. 

ja uznávam, že na tom niečo je, preto som tejto knihe nedala až také nízke hodnotenie, síce ma nehorázne nudila a aj keď bola taká krátka, mala som problém to dočítať. po istom čase všetky tieto scenérie realistického života sú pre mňa o tom istom. 

mňa fascinuje charakter hlavného hrdinu. neviem prečo, tiež mám z neho taký diabolský pocit, a z celej tejto knihy vyžaruje niečo temné – čo zrejme bude zámer. máte tam proste scény, ktoré zažil asi každý, ale všetko to má taký čudný podtón. keby som mala sformovať tú pointu: v tom svete je diabolský odkaz, ale všetko to zlo sa deje bez zmyslu, deje sa len tak. pretože všetko zlé čo sa stalo v tejto knihe nemalo nejaký dôvod a to je na tom to najhoršie. 

ono je to zaujímavé na filozofiu, ale poviem vám, že čítanie tejto knihy nie je žiada sranda a chýbala mi tam silnejšia dejová zložka a koniec mi nepriniesol vôbec žiadnu satisfakciu. ja už im kašlem na tieto intelektuálne výmysly, už mi to tak pripadá, že tým zakrývajú fakt, že nevedia vymyslieť príbeh, ktorý by si človek aj užil, alebo naňho nemajú tú trpezlivosť a hľadajú v literatúre niečo, čo tam nie je, pretože nevidia to, čo tam je. a ja už si nepotrebujem niečo dokazovať tým, že čítam tú najhlbšiu literatúru s tou najoriginálnejšou myšlienkou, ktorú pochopia len praví intelektuáli – vymyslieť príbeh, ktorý prinesie satisfakciu, to je tá pravá intelektuálna výzva. a sú príbehy, z ktorých máte aj oveľa hlbšie intelektuálne vyžitie, netvárme sa, že nie a nemáte na konci pocit, že vás autor oklamal a stratil váš vzácny čas. okrem toho často tá hlboká myšlienka je kamufláž toho, že tá kniha je oničom. a ďalšia vec: ešte raz budem čítať knihu a niekto mi bude rozprávať príbeh bez toho, aby mi ho ukázal, tak ma už trafí šľak. 

citáty:

... to draw some lesson from a place where no lessons were.

I have to comfort my father. I did something terrible to his son once.

a tu je to s tým vlkom, ale musela som to skracovať, lebo je to celý paragraf:

... and the wolf's crazy with hunger now, he can't even think. maybe he's not locked up at all... maybe he's over in the other seat behind the steering wheel. maybe he's driving.