Knihy, ktoré som prečítala 2

these violent delights: chloe gong

Začala som to čítať ešte počas letných prázdnin a teraz je február a ja sa oficiálne vzdávam. Chýba mi asi päťdesiat strán do konca, ale už mám tejto knihy dosť. Už nechcem prečítať ani jednu stranu tohto tu, pretože je to podľa mňa strata času.

Kúpila som si to predovšetkým preto, pretože sledujem autorku na booktoku, kde uverejňuje okrem iného aj všelijaké videá typu: pozrite na mňa. Mám len devätnásť rokov a moja kniha je celosvetový bestseller.

Keďže ja som celkom úprimná k sebe aj svojmu okoliu, priznávam, že to vo mne prebúdza istú závisť, pretože môj životný príbeh je veľmi podobný ako jej, len bez tej úspešnej časti. Prirodzene to vo mne prebudilo zvedavosť, že čo je to za knihu, ako tá kniha vyzerá, aby som si to mohla prečítať a povedať, že síce nie som slávna a moja kniha nie je medzinárodný bestseller, ale aspoň je lepšia kvalitou aj nápadom... aj úplne všetkým.

V istej fáze čítania som sa začala obávať, že mi môj diabolský plán nevyjde, pretože napríklad na prvej strane je celkom solídny umelecký opis. Ale ďalej ma to skutočne nesklamalo – bolo to hrozné.

Nebola to zas taká katastrofa, ako niektoré iné knihy, s ktorými som mala tú česť, len to bolo proste strašne priemerné a hlavne nudné. Nápad bol celkom solídny: retelling na Rómea a Júliu odohrávajúci sa v roku 1926 v Šanghaji, pričom Roma a Juliette sú dediči znepriatelených mafiánskych gangov, ktoré vládnu mestu. Má to byť akože enemies to lovers, pričom celá ich nenávisť spočíva v nejakom konflikte z minulosti, ktorý sa odhalí až na konci knihy.

Čo vám budem hovoriť. Tristo strán Julietinho presúšania sa mestom, kde náhodne zomierajú ľudia a ona sa snaží zistiť, prečo, ale väčšinu času sa nedá ani presne definovať, čo robí. Vedľajšie postavy, ktoré sú tak nezaujímavé, že do konca knihy som netušila, kto je kto. Občas Juliette natrafí na svojho starého milenca z čias, kedy mali pätnásť a mieri mu pištoľou do tváre, aby to bolo akože enemies to lovers, pričom je každému jasné, že ho nezabije, pretože o čom by asi tak bol druhý diel?

Najviac mi vadilo, že som celý čas mala pocit, že sa tam nič nedeje. Zápletka bola totálne primitívna a aj tak im trvalo až podozrivo dlho ju vyriešiť... väčšina scén, ktoré som musela pretrpieť aj tak v konečnom dôsledku neboli relevantné... ja sa len pýtam: načo? Nič v tejto knihe nebolo podstatné, lepšie povedané, celá tá kniha bola nič. Juliette ako hlavná postava nemala žiadny charakter. Jediné jej vlastnosti spočívali v tom, že je chladná... ale zároveň nie úplne chladná? Akože super. Roma bol na tom o trochu lepšie. Vedel pobaviť z času na čas. V asi dvoch scénach sa mi páčil aj pár jeho bratranca s niekým ďalším, celkom sa mi pozdávali, kým ma ten príbeh v širšom zábere tak neunudil, že som kompletne stratila záujem niečo z toho ešte niekedy v živote vidieť.

Nepamätám si z toho skoro nič. Nič sa tam ani nedialo. Všetko podstatné nám autorka narovinu vykecala, pretože zjavne neobjavila spôsob, ako to inak povedať. Jej spôsob rozprávania (akože tvorba viet a opisov) bol zaujímavý, ale veľmi rýchlo sa stal repetitívnym – pri každom novom opise som mala pocit, že je to len nejaký odvar toho predošlého. Neviem, ale podľa mňa by sa celá táto zápletka vyriešila, keby sa niekde na začiatku stretla Juliette a Roma a povedali by si, čo jeden druhému chcú povedať a potom by jeden druhého zastrelili. To by mi aj stačilo.

A to, že má táto kniha také dobré recenzie, ma len presvedča o tom, že väčšina ľudí netuší, čo je to dobrá kniha. Dobrá kniha je o tom, že vám autor nemusí v každej vete dokazovať nejakým okázalým opisom, aké je to všetko úžasné, pretože ono to vyplýva už z tých scén. Z tej zápletky. Ale tu nevyplýva nič z ničoho. A tá zápletka? Akože, väčšiu blbosť som asi nevidela. Bolo to nudné a zbytočné.

Myslím, že táto kniha by mohla byť dosť dobrá, keby sa odstránila celá tá mentálne retardovaná zápletka o príšere, čo zabíja ľudí a namiesto toho by sa pozornosť sústredila na politický boj medzi dvoma znepriatelenými gangmi, pričom Juliette a Roma by sa museli niekde tajne stretávať – a nie aby si vymenili tie svoje klišoidné frázy, ale aby tam nejaká romantika naozaj prebehla. Oveľa radšej by som sledovala ako Juliette stúpa vyššie po politickom rebríčku, ako musí využiť svoju inteligenciu, aby všetkých pretromfla – v tejto knihe skôr ukázala svoju sprostosť. Na povrchu sa tvári veľmi inteligentne, ale jej činy o tom nesvedčia. Ale bolo by zaujímavé vidieť, či by sa Roma v takomto prípade radšej snažil uspieť aj za cenu, že by o Juliette prišiel. To by bola ukážka lásky, nie tie ich kecy.

Väčšina toho, čo sa v tejto knihe stalo, bolo len krovie tomu, aby mohla Juliette povedať na konci tie svoje otrepané frázy, ale má smolu, pretože mňa to nezaujíma. Na záver len dúfam, že sa mi ju podarí niekde predať, pretože ma obrala o 20 eur úplne zbytočne.